LEVICE. Lov v rýb bol v dedinách okolo Hrona v minulosti významným spôsobom obživy. Dôležitou pomôckou rybárov boli loďky špeciálne zhotovené na plavbu po rieke, zvané čajky.
Najdlhšie vydržalo toto tradičné plavidlo v Psiaroch pri Hronskom Beňadiku. Ešte pred niekoľkými rokmi tam miestna Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov organizovala preteky v čajkovaní.
Zásielky aj peniaze si preberajú na ulici pred poštou. Hendikepovaným sa to nepáči Čítajte Posledná čajka však doslúžila, umrel aj jej staviteľ Vladimír Beňo, a tak sa zdalo, že aj táto tradícia zanikne. Levičan Pavol Petrík, rodák zo Psiar, však prišiel s myšlienkou túto tradíciu zachovať a zhotovil čajku, na akej sa kedysi plavili po Hrone Psiarania.
Tradičný postup výroby
„V zime mám menej práce vo firme, takže mám viac času zaoberať sa koníčkami,“ dôvodí svoj počin. Ako strojný inžinier si najskôr nakreslil precízny projekt čajky. Problém však bol s doskami. Smrekové dosky dlhé šesť metrov a široké aspoň 20 centimetrov mu nakoniec zhotovili v gátri v Novej Bani. Dosky nechal vysušiť u kamaráta v Tlmačoch a tam ich aj ohobľoval. Dosky na čajku by mali byť bez uzlov, také sa však dnes už nedajú zohnať. Preto musel uzly do polovice hrúbky dosky vyfrézovať a do diery vlepiť špunty.
So zatvorením levického nadjazdu zdražie cestovné v autobusoch Čítajte Kostru čajky tvoria rebrá, nazývané bôgone. Tie boli kedysi robené z dvoch kusov ohobľovaných samorastov. Levičan ich zhotovil z hranolov spojených železnými plechmi. Zvládol aj ohýbanie dosiek a ich pripevňovanie na bôgone.
Pripravená na testovanie
„Užitočné rady mi poskytol Psiaran Ján Valo, ktorý sám postavil tri čajky,“ konštatoval staviteľ. Dnes je už šesť metrov dlhá čajka aerodynamického tvaru hotová na dvore rodičovského domu. Vidno, že dosky perfektne pasujú. Na jar, keď prejdú jarné vody, ju chce Petrík slávnostne spustiť na vodu.
Súčasne so stavbou tejto čajky postavil Petrík aj jej model z tenkých líšt, ktoré si sám pripravil. Daroval ho vnukovi.
Niečo z histórie
Čajku ovládal muž stojaci vzadu dlho palicou, zvanou čakla (z maďarského csaklya), ktorou sa zapieral o dno rieky. Vpredu stál druhý muž s čerencom alebo so sieťou na pleci. Čerenec sa používal najmä na stojatých vodách v mŕtvych ramenách zvaných struhy alebo stružky a v mútnej vode. Siete zase v prúdiacej vode, najmä na perejách, ktoré nazývali tužinky. Sieť sa hádzala z pleca a dobre hodiť sieť, aby spadla na vodu v tvare elipsy, bolo skutočné majstrovstvo.
Najmä v časoch hospodárskej krízy bol rybolov zdrojom obživy. Psiarania lovili ryby v úseku od Brehov po malokozmálovskú Pipíšku. Čajku bolo treba najskôr vytlačiť proti prúdu, pričom chlapi išli po brehu, jeden držal reťaz a druhý sa vzpieral do čajky čaklou. Často sa lovilo v noci.
Na rybačku aj prevezenie
Hron kedysi oplýval rybami a na konci rybolovu bývali čajky doslova preplnené rybami. Tie potom ženy chodili predávať na trh do Levíc. S rybami išli vlakom, mali ich v chrbtových košoch - krošniach. Naspäť sa vrátili pešo. Aby ušetrili.
Ryby boli vtedy zdravé. Veď voda z Hrona sa dala, mimo období po veľkých dažďoch, piť. Gazdiné ju používali na varenie, lebo bola mäkká.
Povolenie loviť ryby si bolo potrebné zakúpiť od rybárskeho spolku v Novej Bani. V čase krízy však peňazí nebolo, preto sa často lovilo aj načierno. To prinášalo dobrodružné zážitky so žandármi.
Okrem rybolovu slúžili čajky aj na prevážanie cez Hron. Využívali ich najmä Rybníčania, keď sa potrebovali dostať do Hronského Beňadika. Stačilo zahvízdať. Na psiarskom brehu kotvilo niekoľko lodiek a vždy sa niekto našiel, kto urobil prievozníka.
Zachovajú sa čajky?
Hron býval zdrojom obživy, ale bol aj hrozbou – pre povodne. Počas jednej z najväčších povodní v lete 1931 sa konala svadba. Svadobčania sa prevážali po dedine na čajke. Psiaranov prezývali korytári, lebo sa vraj počas povodní člnkovalo po dedine na obáracích korytách. V skutočnosti sa počas povodní vozili na čajkách. Zato deti rady brázdili vody Hrona ma korytách. V zime zase počas prudkého odmäku hrozili ľadochody, ktoré nazývali zátkami. Ľady sa totiž v prudkých meandroch nakopili, zatarasili prietok vody a až keď vzdutá voda ľady zdvihla, pohli sa ľady ďalej – po najbližší meander.
Dnes je už v Hrone rýb omnoho menej ako kedysi. Môžu zato viaceré ekologické katastrofy v 60. rokoch 20. storočia, potom regulácie rieky a výstavba malých vodných elektrární. Tradičný lov do čerencov a sietí nie je povolený. Aspoň čajky by však bolo dobre na Hrone zachovať.
Autor: Štefan Ráchela
