LEVICE. Rastú rýchlo, nevyžadujú špeciálnu starostlivosť a mnohé sú aj dekoratívne. Navonok okrasné rastliny si ľudia vysadili v záhradách a prakoch, pričom ani netušia, že ide o invázne rastliny. Vyvolávať môžu peľové alergie, kožné reakcie, popáleniny. Poškodzujú povrchy ciest.
Nebezpečné sú aj pre domáce, pôvodné stromy a byliny. Invázne rastliny sa dokážu samovoľne šíriť, rýchlo rozmnožovať a vytlačiť tradičné jedince, čím ohrozujú biologickú rozmanitosť. Mnohé sa k nám v minulosti dostali najmä z Ameriky a Ázie.
V porovnaní s inými mestami sa invázne rastliny v Leviciach vyskytujú vo väčšom meradle. Aj preto zadalo mesto Technickej univerzite vo Zvolene zmapovať ich výskyt a určiť postup, ako nežiaduce stromy a byliny likvidovať.
Invázne rastliny sú schopné vyrásť za krátky čas takmer kdekoľvek. FOTO: (JN)
Mapujú mesto
Prvý výskum rozšírenia inváznych drevín v Leviciach bol vykonaný pracovníkmi univerzity v roku 2004. „Za desať rokov sa toho dosť zmenilo - čo sa týka klímy, ako aj samotného rozšírenia inváznych druhov,“ hovorí Gabriela Danišová, referentka pre tvorbu a ochranu verejnej zelene Mestského úradu v Leviciach pre regionálne noviny MY Týždeň na Pohroní. Podľa jej slov je postihnuté najmä jadro mesta.
Pracovníci univerzity sa v intraviláne pohybujú už niekoľko dní. Mapovať terén začali v závere septembra, podklady na dokumentáciu by mali mať zozbierané v týchto dňoch.
Minulý týždeň mapovali terén v okolí cintorína. FOTO: (JN)
Ich úlohou je zdokumentovať a na mape vyznačiť stromy a byliny, ktoré nie sú pre naše zemepisné šírky prirodzené. V správe pre mesto navrhnú aj spôsob riešenia.
Zoznam inváznych druhov rastlín je daný v zákone o ochrane prírody a krajiny. Zákon tiež určuje vlastníkom pozemkov povinnosť zamedziť ich šíreniu a likvidovať invázne rastliny.
„Mesto má záujem spraviť vo verejnej zeleni poriadok. Invázne rastliny sú v Leviciach trošku problémom, vyskytujú sa vo väčšom meradle v porovnaní s inými mestami na juhu Slovenska,“ hovorí Juraj Modranský z Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Problematike sa venuje 15 rokov.
Jeho slová potvrdzuje aj referentka pre mestskú zeleň: „Levice patria medzi najviac reálne aj potenciálne atakované inváznymi druhmi rastlín.“ Dôvodom je lokalizácia mesta, jeho teplá klíma a blízkosť rieky Hron.
Čo tu rastie, a nemá?
Ako hovorí vysokoškolský pracovník, v Leviciach je niekoľko „nedoriešených“ lokalít. „V časti Cigánka, v záhradách neobývaných domov, je množstvo inváznych rastlín. Keď začnú plodiť, stanú sa zdrojom šírenia pre okolie. Podobne je tomu na parcele za DK Družba a tiež na obchvate mesta smerom k poliklinike. Je to nekonečný zdroj semien,“ približuje poznatky z prvých dní. Ďalšie lokality sú v Podhradí, medzi Tureckým radom a Koháryho ulicou, pod vinicami a v okrajových častiach mesta.
Na pietnom mieste splývajú invázne stromy so zeleňou. V budúcnosti ju ale môžu zlikvidovať. FOTO: (JN)
Semienka inváznych drevín sa šíria prevažne vetrom, tiež aj v truse vtáctva. Nie sú náročné na pôdu, rýchlo sa zakoreňujú a rastú aj v nehostinných podmienkach, napr. v prachu v škáre medzi obrubníkom a asfaltom.
Našli aj kuriozity
V centrálnej časti mesta zdokumentovali tímy z univerzity 40 až 50 rokov staré stromy pajaseňa žliazkatého, vo viniciach zase kustovnicu cudziu, ktoré sa môže šíriť aj trusom vtáctva. Jediný beztvarec krovitý rastie v meste v areáli 5. ZŠ.
Kuriozitou a asi najstarším inváznym stromom v meste je javorovec jaseňolistý. Obvod jeho kmeňa meria vyše štyri metre, na základe čoho sa dá vek stromu odhadnúť na približne sto rokov. Nachádza sa v starej časti cintorína.
Špecifikom juhu Slovenska sú agáty, ktoré už nie sú v zozname, ale patria medzi invázne druhy. Rovnako tiež sumach pálkový či brestovec západný, ktoré majú v Leviciach hojné zastúpenie.
Okrem drevín mapujú tímy aj invázne byliny. Typickým príkladom je ambrózia palinolistá na sídlisku Vinohrady, ktorá patrí medzi silné alergény.
Horšie sú na tom opustené súkromné parcely. „Pozemky v majetku mesta sú udržiavané kosbou, a preto na týchto plochách nedochádza k rozširovaniu inváznych rastlín vo väčšej miere,“ hovorí referentka.
Do polovice októbra má univerzita predložiť mestu projekt, ktorého súčasťou bude zoznam rastlín, mapa s ich výskytom a návrhom na elimináciu.
Podľa odborníka všetky invázne stromy ale nenavrhnú na zlikvidovanie. „V miestach, kde je veľa asfaltu, betónu by iné dreviny ťažké podmienky nevydržali.“
INVÁZNE RASTLINY
Bylinné druhy: ambrózia palinolistá, glejovka americká, pohánkovec (krídlatka), boľševník obrovský, netýkavka žliazkatá, zlatobyľ kanadská, zlatobyľ obrovská.
Dreviny: pajaseň žliazkatý, beztvarec krovitý, kustovnica cudzia, javorovec jaseňolistý.