LEVICE. Hry XXXI. letnej olympiády v brazílskom meste Rio de Janeiro odštartujú otváracím ceremoniálom už tento piatok. Súťažiť na nej bude 207 krajín v 306 disciplínach v 28 športoch. Výpravu Slovákov povedie vlajkonosička Danka Barteková, slovenská reprezentantka v streleckej disciplíne skeet. Medzi takmer šesťdesiatimi športovcami slovenskej výpravy, sa prvýkrát predstaví na najvýznamnejšom športovom podujatí i Mária Gáliková, ktorú čaká disciplína – chôdza na 20 kilometrov.
Nebyť Éhna, nebola by Gáliková
Máriine bežecké prvopočiatky siahajú do základnej školy v Tlmačoch, kedy ju podchytili telocvikárky Oľga Furárová a Marta Žúborová. „Vybrali ma na okresné kolá atletických súťaží, kde som sa prvýkrát stretla s pretekovou atmosférou,“ spomína si Gáliková, u ktorej zlom ale nastal po tom, ako fandila Tlmačanovi Petrovi Éhnovi na pretekoch v Banskej Bystrici, ktorý v tom čase študoval na osemročnom Športovom gymnáziu. „Prišla som domov odhodlaná študovať a behať v B. Bystrici presne ako on. Nebyť jeho, neviem či by sa moje cesty skrížili s vrcholovým športom, za čo mu ďakujem,“ teší sa Gáliková, ktorá napokon na gymnázium nastúpila a dostala šancu v chodeckej tréningovej skupine: „S technikou som problémy nemala, pohyb som si rýchlo osvojila a chytilo ma to.“
Mária strávila štyri týždne pred olympiádou v Riu trénovaním v talianskom mestečku Livigno, ležiacom v nadmorskej výške 1800 m.n.m.Srdcom navždy Tlmačanka
Slovenská reprezentantka sa dlho bránila trvalému pobytu v Banskej Bystrici. K zmene sa odhodlala až pred narodením syna, kedy si to už vyžadovala situácia. „Veľmi dobre si pamätám, ako som si z poštovej schránky vybrala rozhodnutie o vyradení z obyvateľov Tlmáč. Bolo mi smutno. Aj keď sa v Banskej Bystrici cítim dobre a páči sa mi tu, srdcom budem asi navždy Tlmačanka,“ rozpráva odhodlane Mária. Počas návštevy svojho rodiska nevynechá tréning na hrádzi alebo na ceste nad futbalovým štadiónom. „Ešte sa mi nestalo, že by som tam počas tréningu nestretla nejakého športovca. Vždy sa tomu poteším,“ vraví s úsmevom atlétka, ktorá je niekoľkokrát ročne testovaná z fyzickej pripravenosti prostredníctvom VO2 max, maximálnej spotreby kyslíka. Z hodnoty 65,5 zvýšila svoju kapacitu na rekordných 69,2. „Vďaka tomu dokážeme optimalizovať tréning. Pred odchodom na predolympijské sústredenie v Taliansku som mala hodnotu 69,1, čo bolo pre mňa povzbudivé číslo,“ teší sa Gáliková, ktorá štyri týždne bývala v nadmorskej výške 2200 m.n.m. v alpskej dedinke Trepalle. „Na tréningy sme schádzali do výšky 1800 m.n.m. do mestečka Livigno. Podľa jej slov je pobyt vo vysokohorskom prostredí pre vytrvalcov dôležitý. „Je tam redší vzduch, menej kyslíka, prirodzene sa tvorí viac krviniek, ktoré roznášajú kyslík do svalov,“ vysvetľuje.
Dokonalé rodinné zázemie
V roku 2010 Mária v súťažení pauzovala. Bola totiž v očakávaní syna Šimonka. Športovkyne sa po tehotenstve dostanú do formy zvyčajne nadpriemerne rýchlo, dokonca sa im výkonnosť zlepší. „Bola som prekvapená ako ľahko to šlo. Necelé dva roky po pôrode som sa nominovala na MS,“ hovorí nadšene Gáliková, pre ktorú sú chvíle, ktoré trávila čakaním na štart s ostatnými pretekárkami v útrobách štadióna, dodnes nezabudnuteľné. „Bola som dojatá a na štadión som vstupovala so slzami v očiach. Nebola som však zdravotne úplne v poriadku a musela som z pretekov predčasne odstúpiť. Na jednej strane ma to mrzlo, na strane druhej som cítila určité víťazstvo,“ bilancuje Tlmačanka, ktorá tvorí so Šimonkom i manželom Romanom Benčíkom, šéftrénerom slovenskej chodeckej reprezentácie, jeden úžasný tím. „Keďže je manžel aj mojím trénerom, celý tréningový kolotoč sa stal našim spôsobom života. Šimonko, ten akoby vedel do akej rodiny sa ide narodiť. Nemá problém s cestovaním, so zmenou prostredia, s novými ľuďmi. Toto všetko skĺbiť však dokážeme vďaka mojim rodičom. Veľmi ochotne sa stali súčasťou tréningovej skupiny a celého tímu. Svoj život si prispôsobili našim sústredeniam a pretekom. Kým bol Šimonko mladší, chodievala s nami všade babka Anička. Teraz, keď si už vie Šimi obuť kopačky, chodieva s nami dedo Fero,“ raduje sa z rodinného zázemia vďačná Mária.
So synom Šimonkom a manželom Romanom tvoria zohratý tím.Túži prekonať magickú hodnotu 1:30:00
Počas 21-ročnej chodeckej kariéry zažila Mária Gáliková mnohé sklamania. Viackrát sa vracala po dlhodobom zranení a znovu hľadala motiváciu do tréningu. Po minuloročnom neúspechu na MS v Pekingu už vedela, že aj tento smútok raz prebolí. „Rýchlo sa nám podarilo prísť na príčinu neúspechu, dôvod bol riešiteľný. V tom čase som už mala splnený limit na OH, takže som sa snažila to čo najrýchlejšie hodiť za hlavu a začala som pracovať na úspechu na olympijských hrách,“ hovorí s úsmevom atlétka, pre ktorú bude Rio debutom. „Teším sa na atmosféru olympiády, na otvárací ceremoniál a na to, že budem toho súčasťou. Bola som päťkrát na MS, myslím si však, že toto bude niečo, čo ma úplne pohltí. Adekvátny tomu bude aj tlak. Najťažšie spracovateľný je však ten, ktorý si športovec na seba urobí sám,“ uvedomuje si Mária, ktorá má veľkú túžbu prekonať magickú hodnotu 1:30:00. „Keby sa mi to podarilo práve na olympiáde, bola by som veľmi šťastná a vďačná.“
Potrebný pokoj a aklimatizácia
Nielen divákov, no najmä športovcov čaká 5-hodinový časový posun. Preto je dôležité hlavne aklimatizovať svoje telá a pripraviť ich tak na najlepší fyzický výkon. Mária s ďalšími spolutrénujúcimi chodcami na 50km, Martinom Tišťanom a Dušanom Majdánom a trénerom Romanom Benčíkom, odlietajú do Ria už v stredu 3. augusta. „Zistíme, kde sa čo v olympijskej dedine nachádza, zúčastníme sa otváracieho ceremoniálu a v sobotu 6. augusta sa presunieme do tréningového kempu,“ vysvetľuje nadchádzajúci plán v Brazílii. Túto možnosť zvolila Mária s chodeckou výpravou kvôli udržaniu potrebného pokoja v záverečnej príprave, aklimatizácii na dané časové pásmo, a aby ju zbytočne nepohlcovala olympijská atmosféra. „V pondelok 15. augusta sa vrátime späť do dediny a v piatok 19. augusta máme všetci traja štart,“ upresňuje Mária, ktorá nemá špeciálne predpretekové rituály. Podľa jej slov sa nesnaží kopírovať dni, kedy jej to na pretekoch vyšlo. Robí na čo má chuť a snaží sa byť v čo najväčšej mentálnej pohode. Ako je však vysporiadaná s vírusom Zika (pozn.red. vírus prenášaný komármi spôsobujúci zaostávanie rastu mozgu, nebezpečný najmä pre tehotné ženy), pre ktorý odmietlo účasť v Riu niekoľko športovcov? „Článkom o tomto víruse a iných nástrahách som sa vedome vyhýbala. Od Slovenského olympijského výboru sme dostali mail s potrebnými informáciami ohľadne zdravotného zabezpečenia a ten bol pre mňa smerodajný. Spolieham sa na to, že ak by bola situácia nebezpečná, nielen Slovenský olympijský výbor, ale aj Medzinárodný olympijský výbor by určite zasiahli,“ verí Gáliková.
Záverečný ceremoniál na Máriine narodeniny
Olympiáda v Brazílii je intenzívne skloňovaná s dopingom ruských športovcov. Podľa Máriiných slov, konkrétne v ruskej chôdzi, bolo veľmi veľa dopingových zápletiek. „Takmer všetky pochádzali z jednej tréningovej skupiny. O tejto atletickej disciplíne sa o náhode určite hovoriť nedá,“ tvrdí účastníčka olympiády, ktorá si myslí, že ruskí chodci neštartujú na OH oprávnene. „Určite bolo ťažkým rozhodnutím dištancovať všetkých ruských atlétov, no súhlasím, že proti dopingu treba bojovať všetkými možnými spôsobmi,“ zdôrazňuje uvedomujúc si, že by nechcela byť v koži atléta, ktorý na sebe tvrdo pracuje a snaží sa podať čo najlepší výsledok cestou fair play a kvôli iným podvodníkom nemôže štartovať na olympiáde.
Odhliadnuc od všetkých spomínaných faktov, športovci nepochybne zažijú veľa pozitívnych emócií, ktoré vyvrcholia na záverečnom ceremoniáli 21. augusta, v deň Máriiných narodenín. „Keď som sa toto pred dvomi rokmi dozvedela, brala som to ako symboliku. Vravela som si, že krajšiu chvíľu na rozlúčku s aktívnou chodeckou kariérou som si ani nemohla priať,“ hovorí s úsmevom Gáliková, ktorá však necestuje do Ria s vedomím, že to budú pre ňu posledné preteky. „Čo bude potom, uvidíme,“ dodáva s nádejou v hlase.
