PUKANEC. K oživeniu spomienok na zašlú slávu „čierneho“ remesla napomáha náučný chodník Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci. V obci na severe okresu ho v roku 2005 otvorilo občianske združenie Terra Banensium – Zem baníkov.
Počas prechádzky návštevníci zrelaxujú v prírode, ale zároveň spoznajú stavby, ktoré v nej pred stáročiami vytvorili ľudia. Desiatky rokov boli zabudnuté, vďaka členom združenia a dobrovoľníkov sú sprístupnené verejnosti.
Štôlňa Kozačka. (zdroj: (OZ TB))Na začiatku
Myšlienka vytvorenia náučnej cesty nad obcou vznikla v roku 2003, keď Jána Brnáka staršieho inšpiroval Pustý hrad a priľahlý náučný chodník. Spojil sa s geológom Miroslavom Harmanom, ktorý v Pukanci, v časti Majere skúmal v 50. rokoch minulého storočia úložisko lignitu. Keď sa na jar 2004 do Pukanca vrátil, bolo rozhodnuté – najskôr vzniklo občianske združenie a postupne sa myšlienka dostávala do reálnej podoby.
„Trasa vznikla najskôr v počítači,“ približuje správca občianskeho združenia Terra Banensium. V roku 2005 ju už otvárali pre verejnosť. O päť rokov neskôr pribudlo informačné centrum.
Štôlňa Štvorec. (zdroj: (OZ TB))Kým vyšliapnete
„Trasa je dlhá 5,2 kilometra a začína sa na námestí,“ hovorí Ján Brnák starší. Podľa jeho slov je vhodná pre všetky vekové kategórie: od najmenších detí až po seniorov a bez obáv si ju prejdú aj bez sprievodcu. Spomína, že trasu absolvovala rodinka s malým dieťaťom, ktoré bolo v kočíku za bicyklom, ale tiež seniori z Nemecka, ktorí si sem odskočili z liečebného pobytu v Dudinciach.
Stačí sa držať mapy a dvanástich informačných tabúľ na zastávkach náučného chodníka. Pomáhali ho budovať zakladajúci členovia združenia a tiež dobrovoľníci. Okrem obnovy historických banských stavieb sa postupne pustili aj do zhotovenia oddychového altánku na zástavke číslo 9 alebo drevenej lávky nad banskou šachtou na zastávke číslo jedenásť.
Na chodníku. (zdroj: (OZ TB))Ako to bolo?
Počiatky baníctva v Pukanci siahajú hlboko do minulosti. Prvý písomný zápis je z roku 1156. Ťažilo sa tu striebro a zlato, vďaka čomu získal Pukanec v roku 1331 privilégiá kráľovského banského mesta.
Históriu približujú aj informačné tabule nachádzajúce sa popri cestičke. Upozorňujú tiež na rastlinstvo v jej okolí. Návštevníci môžu nazrieť do bývalej banskej štôlne Dorothea, ktorú sa podarilo sprístupniť do dĺžky 150 metrov alebo sa pozrieť z novej lávky do ťažobnej šachty Lievik. Hlboká je približne dvanásť metrov.
Po trase sú aj ďalšie banské diela – Theresa, Mária, Jacob, Josef, Štvorec či štôlňa Weitenzeche. Dodnes funkčná je Ergi štôlňa, ktorá sa spomína v písomnostiach z roku 1583. V súčasnosti slúži ako zdroj pitnej vody pre celý Pukanec.
Návštevníci – zberatelia minerálov si pri troške šťastia obohatia svoju zbierku napríklad o ametist, záhnedu alebo kryštály kremeňa.
Ťažba vzácnych kovov v Pukanci postupne ustala a z mesta sa v roku 1896 opäť stala obec. Odkaz na kráľovský a banícky prívlastok v nej žije v podobe náučného chodníka, pri zrode ktorého stál dnes už zosnulý geológ Miroslav Harman.
Náučný chodník je otvorený od jari do jesene.
Štôlňa Dorothea. (zdroj: (OZ TB))
