LEVICE. Pouličný predaj časopisu Nota bene organizuje združenie Miesto v dome už vyše desať rokov. Registrovaní predajcovia ponúkajú mesačník na verejných priestranstvách. Predaj má svoje pravidlá.
V poslednom období sa na levické združenie obracajú so sťažnosťami ľudia, ktorým sa nepáčia praktiky „predajcov“. Združenie ale upozorňuje, že ide o čierny predaj a nelegálnych predajcov.
Musia byť registrovaní
Farebné časopisy naukladané v ruke, na krku zavesený registračný preukaz predajcu Nota bene. Pani Helena si od augusta privyrába k malému dôchodku pouličným predajom. Robila tak aj v minulosti, potom ale odišla do Prahy, kde niekoľko rokov ponúkala podobný časopis - dvojtýždenník Nový prostor. Ako hovorí, za mesiac predala aj 200 kusov. „Mali sme čiapku a vestu s nápisom Nový prostor, v zime zateplenú bundu. Podľa toho nás aj ľudia poznali,“ približuje.
Pani Helena je jednou z troch oficiálnych predajcov časopisu Nota bene v Leviciach. (zdroj: Jana Némethová)Keď sa rodina, u ktorej bývala, presťahovala do Teplíc, prišla o strechu. Vrátila sa na Slovensko. Žije u svojej dcéry v dedine pri Želiezovciach, ale ako hovorí, potrebuje byť medzi ľuďmi, v pohybe a chýbajú aj peniaze. S časopisom v ruke ju najčastejšie vidno v centre Levíc, kde s úsmevom oslovuje ľudí.
Minulú stredu sa jej pred Dituriou veľmi nedarilo. „Včera som o takomto čase predala 13 kusov, dnes ešte nič,“ povedala predpoludním. Na vine bol podľa nej dážď: „Každý sa ponáhľa schovať.“ Aj vďaka poloprázdnej ulici mala preto trochu času, aby porozprávala o svojich skúsenostiach s pouličným predajom. Medzi rečou sa posťažovala na to, že si ju ľudia pomýlili s inou „predajkyňou“ a jej deti sa teraz za ňu hanbia. „Že som išla do tašky a chlieb chytala,“ opísala časť z toho, čo sa v súvislosti s pouličnými predajcami objavilo v minulých dňoch na sociálnej sieti. „To by som nikdy nespravila,“ ohradzuje sa a dodáva, že pred Lidlom, kde sa to malo stať, ani nepredávala. A tiež, že škaredo nenadáva. „Keď nemám voľakomu spraviť radosť, tak zle nespravím,“ krúti hlavou.
Šéfka občianskeho združenia Miesto v dome hovorí, že zaznamenali sťažnosti ľudí na nelegálnych predajcov. (zdroj: Jana Némethová)Sťažnosti
Na neodbytných „predajcov“ a tiež takých, ktorí majú v rukách jeden ošúchaný a niekedy starý časopis, sa v ostatnom období ponosovali ľudia na sociálnej sieti. Videli ich pred viacerými obchodmi.
Občianske združenie Miesto v dome, ktoré projekt predaja Nota bene v Leviciach zastrešuje, dostalo sťažnosti aj mailom. Zverejnilo preto fotografie a mená oficiálnych predajcov. V meste sú momentálne traja – pohybujú sa pred COOP Jednotou na Rybníkoch, ďalej pred Tescom, Lidlom a stanicou a do tretice v centre mesta. Jednou z nich je aj pani Helena. Sú s ňou spokojní.
„Od roku 2005 máme zaregistrovaných dokopy 150 predajcov, niektorých sme ale museli vyradiť,“ hovorí Ľubica Prištiaková, riaditeľka združenia. Dodržiavať musia kódex predaja.
Niekedy je aj chybou ľudí, že v dobrej snahe pomôcť dajú peniaze a noviny si nevezmú s tým, aby ich ponúkli iným. Toto odpozorovali špekulanti, ktorí s jedným a naviac starým výtlačkom obchádzajú zákazníkov nákupných centier a pod zámienkou predaja očakávajú peniaze. Ak si zákazník vypýta časopis, oboria sa na neho.
Nelegálnych predajcov v uliciach eviduje aj šéfka občianskeho združenia Miesto v dome. Najčastejšie ich upozorní, inokedy zavolá mestskú políciu.
Čierny predaj, či v niektorých prípadoch skôr vynucovanie si peňazí od okoloidúcich pod zámienkou predaja akéhosi časopisu, to ale nerieši. Ako hovorí, keď títo ľudia nič neporušujú, nevedia s nimi nič spraviť.
Nota bene v Leviciach
Projekt Nota bene beží na Slovensku od roku 2001, v súčasnosti sa s predajcami môžeme stretnúť v 17 mestách vrátane Levíc. V minulosti tu predali aj 2500 časopisov za mesiac, donedávna okolo stovky. „Tento mesiac sme objednali 200 kusov, ale budeme musieť ešte doobjednať,“ zhodnotila Ľubica Prištiaková, šéfka združenia Miesto v dome, a podotkla, že je to aj zásluhou novej predajkyne.
„Ide o pracovnú terapiu,“ vysvetľuje ďalej Ľ. Prištiaková. Ľudia, ktorí sa z rôznych dôvodov ocitli na okraji spoločnosti, tak prostredníctvom pouličného predaja majú príležitosť „vrátiť sa späť“. Ako hovorí, jednak si vedia zarobiť peniaze, pretože polovica zo sumy 1,40 eura ostáva im. „Ak im niekto dá viac, môžu to prijať, ale nesmú si viac pýtať,“ vysvetľuje jeden z princípov.
Predaj je taktiež pracovnou terapiou: „Predajca musí ráno vstať, dať sa do poriadku, na výdajnom mieste si kúpiť časopisy, ktoré bude predávať a ísť na predajné miesto. Teda má svoj pevný režim.“ Do tretice je projekt mierený na vytváranie kontaktov s inou skupinou – ľuďmi na ulici, ktorých počas predaja oslovuje. (JN)
