Bratské duo na motorkách
Dvaja mladí bratia zo Želiezoviec si motokros zaľúbili. Mladší Adrián má osem rokov a motokros jazdí rok. Jeho trinásťročný brat Kristián jazdí už piaty rok. Kristián sa dokázal dvakrát prebojovať na majstrovstvá sveta, niekoľkokrát na majstrovstvá Európy, jazdil už v Belgicku, Holandsku alebo Dánsku. „Neviem, čo by bolo s nimi, keby nejazdili motokros. Asi by boli stále za počítačom, alebo televízorom. Na motokrose ich baví jazdenie a hlavne skoky,“ hovorí starý otec oboch mladíkov Ľudovít Dóka. Mladší z bratskej dvojice má rovnaký talent ako jeho starší brat. „Adriánovi sme pred rokom kúpili prvú motorku, aby mohol jazdiť aj on. Jazdí tak dobre, že už v októbri skončil na medzinárodných majstrovstvách Maďarska vo svojej kategórií do 50 ccm na druhom mieste. Bolo to pre nás veľké prekvapenie, keďže sme to išli len skúsiť,“ povedal Dóka. Kristián je momentálne štvrtý v majstrovstvách Maďarska vo svojej kategórií do 85 ccm.
Sezónu začali v marci
Túto sezónu začalo bratské duo trénovať koncom marca. Na nedostatok pretekov sa pritom nemôžu sťažovať, pretože do polovice júla boli stále na cestách. „Každý víkend sme boli na závodoch. Chodili sme do Česka, Maďarska, po Slovensku a boli sme aj vo Francúzsku. Nebyť toho, že máme pokazené motorky, tak by sme išli aj na ďalšie preteky. Závody sa snažíme vyberať tak, aby tam mohli štartovať obaja. Nemáme také finančné prostriedky, aby chodili samostatne na súťaže,“ povedal starý otec.
Bratia Kristián a mladší Adrián Vincze Dóka.Vo Francúzsku to nemali jednoduché
Kristián aj Adrián sa zúčastnili na neoficiálnych majstrovstvách sveta v motokrose. Cestovali tam spolu so starým otcom, ktorý je ich mechanik aj šofér. „Cestovali sme niekoľko hodín a bolo to náročné. Nakoniec sme šťastne dorazili. Kristián v nedeľu vyhral prvú finálovú rozjazdu a stal sa prvým Slovákom, ktorému sa to podarilo. Nakoniec skončil na peknom 28. mieste, čo bolo v tých podmienkach skvelé. Adrián skončil na 16. mieste. Išli sme tam vo veľmi zlom stave. Týždeň predtým sme boli na súťaži v Šenkviciach. Tam Adrián po skoku padol a traja ďalší pretekári mu dopadli na motorku. Zhodou okolností bol jedným z nich Kristián. Našťastie sa im nič vážne nestalo a Adriánovi sa podarilo odbehnúť. Ďalšieho chlapca brali vrtuľníkom do nemocnice. Na tých istých pretekoch padol aj Kristián a zranil si ruku, takže do Francúzska cestoval s obviazanou rukou. V prvej rozjazde vyštartoval veľmi dobre a pohyboval sa na treťom mieste. V treťom kole už bol prvý, ale neuniesol to a spadol. Našťastie to nebolo nič vážne a pokračoval ďalej. V poslednom kole sa mu podarilo prebojovať na špicu a dokázal vyhrať,“ opísal dôležitú situáciu pred pretekmi a samotné preteky starý otec jazdcov. Práve vo Francúzsku videl rodinný tím, aké podmienky majú vytvorené ostatní jazdci. „Bolo tam 750 jazdcov a celkovo približne 10-tisíc ľudí. Každý pretekár tam mal tím, ktorý sa okolo neho točil. Organizácia a atmosféra boli skvelé,“ povedal Ľudovít Dóka.
Po úspechu nastali problémy
Obaja mladíci sa vo Francúzsku ukázali v dobrom svetle a ich dobre našliapnutá sezóna mala pokračovať ďalej. Ale nestalo sa tak. „Odkedy sme prišli z Francúzska, nemali sme na čom jazdiť. Všetky motorky boli zničené a potrebovali servis. Minulý týždeň sme konečne začali opäť trénovať. Mali sme ísť na preteky aj minulú sobotu, ale nešli sme. Ostatní najazdia 50 hodín za mesiac a my nič, pretože nemáme na čom jazdiť. Tá pauza bola viditeľná aj na tréningu. Darmo chlapci chodia cvičiť, aby mali kondičku, keď nejazdia. Snažím sa im motorky opravovať, ale nemám toľko peňazí, aby som ich mohol stále dotovať. Potrebujú minimálne štyri motorky za rok a my máme dve. Jedna je na preteky, jedna na tréningy. Tieto motorky však potrebujú minimálne dva krát ročne generálnu opravu. Nehovorím o tom, že ostatní jazdci majú upravené motorky. Taká úprava stojí približne raz toľko, čo naša motorka. Tiež majú k dispozícií vlastný tím. O chalanov sa starám v podstate len ja. Vozím ich na závody tiež len ja. Je to veľmi namáhavé a finančne extrémne náročné. Máme jedného sponzora, ktorý nám dal väčšiu sumu, ale takých by sme na pokrytie nákladov potrebovali ešte niekoľko. Máme aj menších sponzorom, ale tí pokryjú len výdavky na cestu, prípadne benzín. Ďakujeme im aj za to, ale naozaj to nestačí. Ja som už na tom finančne hrozne. Keby mám zrátať, koľko nás stojí jedna sezóna, tak asi dostanem infarkt,“ povedal so smutným hlasom 66-ročný starý otec oboch mladíkov. Novú sezónu začne Kristián vo vyššej kategórií do 125 ccm a Adrián ide do kategórie 65 ccm, takže výdavky ich opäť neminú. „Do novej sezóny budeme musieť opäť kúpiť pre oboch chlapcov nové motorky, lebo sa posúvajú do vyšších kategórií. Máme len jedného trénera a počas zimy jedného kondičného trénera, ktorého by sme potrebovali celý rok. Na tréningy chodíme do Sikenice, Gbeliec, alebo Ostrihomu. So všetkým sa nám snažia pomáhať kamaráti a známi,“ povedal Dóka.
Autor: VV
