ŽELIEZOVCE. Dolnohronská zem je úrodná. Pestovanie zeleniny a ovocia je ale náročné na ľudskú prácu. Majiteľ miestnej farmy netají, že už viackrát chcel skončiť. Dôvodom je odbyt. Slovenské reťazce javia o domáce produkty minimálny záujem.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná mu minulý týždeň dala za pravdu. Počas návštevy polí pri Želiezovciach povedala, že keď farmár niečo vyrobí, mal by to vedieť predať.
Jednou z možností je cesta väčšej osvety a marketingu - aby obyvatelia kupovali slovenské potraviny, aby sa o slovenských pestovateľoch viac vedelo a získavali kontrakty. Ocenila, že práve takíto farmári dávajú prácu ľuďom, ktorí by sa inak nezamestnali a boli by odkázaní len na sociálne dávky.
Ministerka G. Matečná s farmárom Ľ. Kissom. (zdroj: Jana Némethová)
Štvrťstoročie
Ľudoví Kiss hospodári na poliach v okolí Želiezoviec už 25 rokov. Ich výmera je 770 hektárov, z toho zelenina zaberá do 200 hektárov. „Je to práca od začiatku mája do konca októbra,“ hovorí a pridáva, že v regióne s veľkou nezamestnanosťou dáva sezónnu prácu približne 160 nízkokvalifikovaným ľuďom.
Minulý štvrtok pracovala na poli s koreňovou paprikou vyše stovka brigádnikov. Starší, aj mladší. „Je to lepšie, ako sedieť doma,“ zhodli sa brigádnici a popritom automaticky odtrhávali dozreté papriky a hádzali ich do vriec. Za hodinu zarobia 2,50 eura. Prilepšia si tak k dávkam.
Zberačov regrutujú z okolitých dedín. Netreba ich vyzývať, podľa farmára sa už na jar hlásia sami.
Na precíznosť práce – či je všetko pozbierané – dohliada „jeho pravá ruka“. Pripúšťa, že sa nájdu aj takí, ktorým sa robiť veľmi nechce. Tým povedia, že na druhý deň už nemusia prísť. „Denne tu robia štyridsiati – päťdesiati, okrem toho chodia aj na aktivačné práce pre dedinu,“ vysvetľuje.
Na paprikovom poli sú už mesiac a zbierať budú do prvých mrazov. Na poliach ešte ostáva vybrať zemiaky a pozbierať kapustu.
Do zberových prác zapojili dlhodobo nezamestnaných. (zdroj: Jana Némethová)
S paprikou je to ako s vajíčkom
Nezamestnanosť na Slovensku klesla na 9,44 percenta, v systéme je ale podľa šéfky rezortu Gabriely Matečnej stále veľa ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní.
V slovenskom poľnohospodárstve pracujú dve percenta ľudí, čo je približne 51-tisíc pracovníkov. Ako povedala, práve počas zberových prác môžu nájsť uplatnenie ľudia s nízkou kvalifikáciou: „Farma Kissová, ktorá pestuje zeleninu, zamestnáva takýchto ľudí. Bez tejto práce by ostali doma – je to pre nich jediná možnosť, ako sa zamestnať.“
Stanislav Becík, poradca predsedu vlády pre poľnohospodárstvo, upozornil, že je dôležité, aby začal pribúdať aj spracovateľský priemysel. „Pán Kiss má jednu – dve firmy, ktoré od neho berú zeleninu, ale ostatná odchádza do zahraničia, Maďarska, Poľska a Čiech, aby sa nám vrátila spracovaná,“ konštatoval stav. Podľa neho sa aj vajíčko, ktoré je za tri koruny vyrobené doma, vyplatí viac, ako vajíčko vyrobené a dovezené k nám zo zahraničia. Dáva to ľuďom prácu. „A to isté platí aj pre papriku,“ dodal.
Zberové práce. (zdroj: Jana Némethová)
Krv roľníka
Odbyt označil aj Ľudovít Kiss za dôvod, pre ktorý už viackrát uvažoval nad tým, že prestane robiť so zeleninou. Pripomenul aj svoju nedávnu skúsenosť, keď sa v júli v miestnych potravinách pýtal vedúcej, odkiaľ majú melóny: „Z Talianska – povedala. A to v slovenskom reťazci!“
Spomína pritom na časy, keď jeho zelenina putovala do zahraničia – Maďarska, Čiech. Ako prišlo euro, je to ťažšie,“ krúti hlavou farmár, ktorý o sebe hovorí, že má roľnícku krv.
Jeho farma je producentom melónov, jahôd (tento rok skoro všetky zamrzli), uhoriek, nových zemiakov, kapie, koreňovej papriky, kapusty.
