Presný dátum návratu nevie
Richard Grznár bol a stále je jeden z najväčších talentov Slovenského basketbalu. Jeho kariéru však brzdia nepríjemné zranenia. Po vleklom zranení kolena prišla skvelá forma a ťažké zranenie achilovej päty, z ktorého sa Grznár lieči už dva a pól roka. „Prvý rok som preležal v nemocniciach a doma. Postupne som začal pomáhať ocinovi s trénovaním v ŠKP Banská Bystrica a začal som sa pripravovať. Príprava bola veľmi náročná. Po tých operáciách a zápaloch som sa musel v podstate znova učiť chodiť. Bolo to ťažké, ale teraz je to na dobrej ceste,“ opísal obdobie posledných vyše dvoch rokov Grznár. Momentálne sa Richard pripravuje na svoj veľký návrat, ktorý by mal prísť koncom roka. „Trénujem individuálne s kondičným trénerom v Žiari nad Hronom a Banskej Bystrici, prebiehajú aj rehabilitácie a achilovka je zatiaľ v poriadku. Teraz musím trénovať samostatne kvôli fyzickej kondícií. Nehral som dva a pol roka a dva roky som nohu skoro vôbec nezaťažoval. Aj z toho dôvodu mám teraz ďalšie problémy s chodidlom. Tam sa našťastie nenašiel žiadny nález, malo by to byť zo zlého zaťaženia a dostupovania. Presný dátum návratu neviem. Nanešťastie je rehabilitácia a celý proces návratu komplikovanejší ako som si myslel. Každopádne budem robiť všetko preto, aby som sa čo najskôr vrátil. S Levicami sme sa dohodli na podmienkach od doby, kedy začnem trénovať naplno s tímom, ale momentálne ešte nie som schopný plného kontaktného tréningu. Tiež nechcem nič uponáhľať, ale pevne verím, že koncom roka by som mohol vybehnúť na palubovky,“ povedal 189-centimetrov vysoký rozohrávač.
Poctivo trénuje
Dvadsaťpäťročný Grznár to s návratom na palubovky myslí vážne a robí všetko preto, aby sa tak stalo čím skôr. „Každý deň trénujem dvojfázovo. Niekedy sa stane, že po štyroch, piatich dňoch ma začne bolieť chodidlo a musím si dať jeden až dva dni pauzu, podľa toho ako sa cítim. Hrávam v hale basketbal, chodím do posilňovne, chodím plávať, absolvujem kondičné tréningy a stále sa snažím dostať do formy,“ prezradil. Do tréningov sa šikovný hráč nemusí nútiť, práve naopak, teší sa, že sa jeho návrat stále približuje. „V ten rok, kedy som sa zranil, bola moja forma skvelá. Strašne ma to nahnevalo, že sa mi v tom najlepšom muselo privodiť takéto komplikované zranenie. Cítil som, že som svoju hru posunul na iný level a bol to pre mňa prelomový rok. Mal som ísť hrať do zahraničia, ale namiesto toho som išiel do nemocnice. Teraz sa vrátim ešte viac hladný a namotivovaný, nechcem sa vzdať svojho sna hrať basketbal. Keď budem zdravý, urobím všetko preto, aby som bol minimálne na takej úrovni ako pre zranením,“ nechal sa počuť Grznár.
Liga bude kvalitná, Levice môžu byť opäť vysoko
Richard Grznár si myslí, dvaja nový účastníci najvyššiu ligu ešte skvalitnia. „Lige určite prospeje príchod Lučenca a návrat Handlovej. Bude viac tímov, viac zápasov. Obe tieto mestá žijú basketbalom. Aj keď Lučenec nemá veľké ambície, myslím si, že hlavne na domácej palubovke to bude veľmi nepríjemný súper. Handlová tiež nenastúpi s tým, že bude len do počtu. Celkovo si myslím, že liga bude naozaj zaujímavá a bude sa na čo pozerať,“ vyjadril svoj názor Grznár. Podľa neho majú veľkú šancu na ďalšiu úspešnú sezónu aj Levickí Patrioti. „Som v kontakte s Patriotmi. Bol som v Leviciach na začiatku prípravy, teraz tam chodím raz, alebo dvakrát týždenne pozrieť chalanov na tréningy a porozprávať sa s trénerom. Myslím si, že Teo Hojč odviedol v Leviciach veľmi dobrú robotu. Naozaj si potrpí na skladanie tímu. Celé leto skladal mužstvo, obvolával rôzne tímy a chcel vedieť aj charakterové vlastnosti hráčov. Nedbal len na to, aký je hráč na ihrisku, ale veľmi si zakladal na tom, aby bola v šatni správna chémia. Podľa mňa Levice bez problémov postúpia do play-off a pokojne môžu hrať medzi najlepšími štyrmi až piatimi mužstvami. Celé mesto žije basketbalom, domáce publikum je perfektné a domáce výkony Levíc sú veľmi dobré. Ak by Levice dokázali zbierať body z vonkajších paluboviek, nemal by byť problém udržať sa v tom rozmedzí najlepších štyroch až piatich tímov,“ povedal Grznár.
Nevie sa dočkať návratu
Richard Grznár si napriek svojmu ešte stále mladému veku prežil v kariére veľké vzostupy aj pády. Tie boli zapríčinené hlavne zraneniami. Teraz už Rišo začína poslednú časť rehabilitácie a čoskoro by mohol nastúpiť na súťažný zápas. Jeho odhodlanie a vôľa je nepochybne inšpiráciou pre mnoho športovcov v ťažkej situácií. „Ja sa teším na basketbal. Od štyroch rokov som v okolí basketbalu. Vtedy ma môj otec začal brávať na basketbal a odvtedy sa denno-denne všetko točilo okolo basketbalu. Mne to celé chýba. Ten rituál ráno vstať, ísť na tréning, večer na ďalší, v sobotu a v stredu odohrať zápasy. Chýba mi celý kolobeh, celý basketbalový život a samozrejme atmosféra na zápasoch,“ zakončil rozhovor 25-ročný rozohrávač Richard Grznár.