MOCHOVCE. Ťažké stavebné mechanizmy prišli, aby zbúrali rodinné domy, školu aj krčmu. Odhryzli aj z kopca na konci ulice.
Z Mochovčanov sa stali Levičania alebo obyvatelia okolitých obcí. Po rokoch si vytvorili združenie, vďaka ktorému sú stále v kontakte. Na miesta svojich predkov sa stále vracajú - do viníc chodia na spoločné stretnutia, na cintorín k hrobom svojich blízkych a poniektorí aj za prácou do elektrárne.
Dedina ustúpila výstavbe elektrárne. (zdroj: (youtube))Pod chladiacimi vežami
Kto prechádza okolo mochovskej elektrárne, z cesty vidí chladiace veže a pod nimi pomníky na starom cintoríne s kostolom. V čase Pamiatky zosnulých býva aj tu väčší pohyb ľudí. Napriek tomu, že obec už neexistuje a pohrebisko je osamotené, príbuzní sem prichádzajú zapáliť sviečky.
Podľa Csilly Nagyovej sa tu stále aj pochováva. „Chodia tam nielen na hroby, ale starí ľudia mávajú prianie nájsť tu miesto svojho posledného odpočinku. Za uplynulé roky tu boli pochované tri Mochovčanky,“ hovorí predsedníčka Združenia bývalých občanov Mochoviec. Býva síce v Leviciach, na niekdajšiu dedinku má spomienky zo svojho detstva: „Moja maminka pochádzala z Mochoviec, do troch rokov som tam bývala aj ja. Neskôr som tam trávila prázdniny u starej mamy. Ona bola jednou z posledných, ktorí v roku 1981 z dediny odchádzali. Sťahovali ju v zime, začiatkom roka. Potom zrušili Kohútí vrch na konci ulice, kde bývala, pripravoval sa tam terén pre výstavbu elektrárne. Vo fare zriadili kancelárie.“
Kalvínsky kostol pred pár rokmi zrekonštruovali. (zdroj: Eva Bokrošová)Z domu do paneláka
Na konci 70. rokoch rozhodla vláda o výstavbe atómovej elektrárne. Ako lokalitu určila Mochovce. Obyvatelia mali predať domy a vysťahovať sa.
V dedine vtedy žilo cez štyristo ľudí. Bola tu škôlka, slovenská aj maďarská základná škola s ročníkmi jedna až päť, krčma so sálou, kde bývali svadby, fara a kostol na hlavnej ulici.
Podľa Csilly Nagyovej mladší začali postupne odchádzať, starší sa s myšlienkou opustiť svoje domovy nevedeli stotožniť. Niektorí ešte pred sťahovaním umreli.
Väčšina obyvateľov sa presídlila do Levíc – na Mochovskej ulici im postavili panelák. Ďalší sa usadili v okolitých dedinách, najmä v strediskovej obci Kalná nad Hronom, do katastra ktorej potom Mochovce priradili a patria tam dodnes.
Bývalí Mochovčania sa napriek životným zmenám občas schádzali, zorganizovali aj spoločné stretnutie v Atóme a vo viniciach pod mochovskými vežami. Na popud troch – štyroch z nich založili v roku 1999 občianske združenie. Činnosť započalo pri príležitosti 20. výročia od posledných mochovských hodov, ktoré sa konali záverečnú októbrovú nedeľu 1979. Keď po dvoch desiatkach rokov niekdajších Mochovčanov oslovili, či by prišli, vrátilo sa im 300 kladných odpovedí. A tak sa 30. októbra 1999 konala v levickom dome kultúry Družba spomienková slávnosť.
Dnes má občianske združenie 149 členov a celoročný plán akcií, ktoré organizuje. O všetkých vedú fotodokumentáciu a záznamy v pamätnej knihe. Tá ale mala od zániku obce až do založenia združenia pauzu.
„Posledný záznam v nej bol spravený v roku 1980, v tom roku sa aj začala výstavba elektrárne,“ vracia sa späť Csilla Nagyová. Kronikárkou bola od vzniku združenia až kým po 14 rokoch nevystriedala na poste predsedu Ernesta Czúdora.
Okrem spoločenských aktivít sa bývalí Mochovčania podujali aj na záchranu kalvínskeho kostola. Pochádza z roku 1787 a v súčasnosti je jedinou dochovanou stavbou z pôvodnej obce. V roku 2001 dostal novú strechu, následne opravili vežu a v roku 2010 vymenili okná a vynovili vonkajšiu fasádu. Interiér nie je zrekonštruovaný, uvažovalo sa, že tu bude informačné centrum, táto myšlienka sa ale neuskutočnila. V súčasnosti už objekt patrí elektrárňam.
Dobová fotografia zachytáva stred obce. (zdroj: (youtube))Čo sa udialo
Od vzniku združenia pribudli do kroniky desiatky strán. Pre ďalšie generácie sú tu zvečnené každoročné podujatia. Vo februári býva výročná členská schôdza, nasleduje Juniáles v mochovských viniciach, ktorý tento rok zmenili na Juliáles a presunuli ho do nového priestoru pod vežami. Prišlo 120 ľudí. „Zorganizovať sme ho mohli aj vďaka Obecnému úradu v Kalnej nad Hronom – požičali nám stoly, lavice, mali sme aj stánky s občerstvením a hudbu. Obec nás podporuje aj pri organizovaní ďalší podujatí, celoročne sa stará o údržbu cintorína,“ hovorí predsedníčka Csilla Nagyová.
V týchto dňoch sa už pripravujú na tradičný mochovský ples, ktorý má pevné miesto v kalendári - býva posledný októbrový víkend, v čase niekdajších hodov.
Na prelome mesiacov položia vence k pamätníku obetiam prvej a druhej svetovej vojny, ktorý stojí v Kalnej nad Hronom. V novembri členov združenia čaká návšteva divadla v Budapešti, stretnutie s dôchodcami a rok zakončia silvestrovskou zábavou.
Napriek tomu, že rozhodnutie o výstavbe elektrárne navždy zmenilo osud malej dediny a cesty jej obyvateľov sa rozišli, Mochovčania držia stále spolu.
