Na Malte prichádzajú anjeli, škriatkovia aj maltský Otec Vianoc

Malá ostrovná krajina

Eva Tóth vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave. S manželom Szabolcsom sa spoznala, keď bývala v Budapešti: „On vtedy žil v Líbyi a kvôli práci veľa cestoval medzi Afrikou a Maltou. Po pár mesiacoch sme si povedali, že vzťah na diaľku nie je to pravé orechové. Rozhodnutie padlo na Maltu.“

Prečo práve tento ostrovný štát? „Má klady, ktorým sa nedalo odolať: je to európska krajina, žiadne mrazy, celý rok príjemné počasie, more a navyše rozprávajú po anglicky, angličtina je jedným z oficiálnych jazykov. A tak som sa na Malte ocitla presne 22. augusta 2014.“

Podľa vyštudovanej ekonómky sa znalosť ekonomiky a financií dá zužitkovať všade. „Na Malte je veľmi veľa zahraničných firiem, ktoré sem prichádzajú kvôli priaznivým daniam. Pracujem vo švédskej firme, ktorá na Malte zamestnáva vyše 800 ľudí,“ približuje svoju prácu. Keď má ale voľný čas, venuje sa projektu Čo dokáže mama a tiež jeho maltskej skupine What A Mum Can Do In Malta, ktorú vedie na sociálnej sieti.

„Ak nám ešte ostane čas, tak cez víkendy niekedy odletíme na výlet mimo ostrova. Veľmi radi cestujeme a spoznávame kultúry rôznych krajín,“ hovorí Eva Tóth.

Jedným z dôvodov je, že Malta je pomerne malou ostrovnou krajinou. „Keď som sem pred dvomi rokmi prišla, tak sme za pár mesiacov prešli celú Maltu. Samotný Malťania nám hovorili, že sme boli na miestach, ktoré oni za celý život nenavštívili,“ približuje s úsmevom.

Levičanka žije na Malte so svojím manželom Szabim. Vianoce ale budú tráviť doma, u rodiny - na Malte by kapra nezohnali. (zdroj: Archív (ET))

Polámete si jazyk

Pred pár týždňami sa s manželom Szabim začali učiť po maltsky. „Je to taká zmes arabčiny, taliančiny a angličtiny. Ak sa ocitnete v skupine, kde sú aspoň dvaja Malťania, tak si môžete byť istý, že po pár minútach prepnú do maltčiny.“

Maltčina je podľa Evy zatiaľ najťažší jazyk, aký sa kedy učila. Ako príklad uvádza základné frázy, ktoré sú vskutku krkolomné: „Il-wara nofsinhar it-tajjeb, čo znamená dobré popoludnie, alebo Jisimni Eva - volám sa Eva, Jien minn Slovakia - pochádzam zo Slovenska, Il-Milied it-Tajjeb - šťastné Vianoce.“

Malťania tiež radi cestujú, hlavne mladá generácia. „Avšak vždy sa medzi nimi nájdu takí, ktorí nikdy ostrov ešte neopustili,“ hovorí zo skúseností. Sú veľmi priateľskí a sociálni. Udržujú veľmi blízke vzťahy v rámci rodiny, ale aj s priateľmi. Na viacchodových obedoch či večeriach vedia spolu stráviť aj niekoľko hodín. Patria síce medzi najobéznejšie národy sveta, avšak mladí ľudia si tu už začali uvedomovať dôležitosť zdravého životného štýlu a typické mastné pastizzi často vymenia na šalát. Skoro každý mladý Malťan chodí do posilňovne či fitness centra.

Na úrovni Afriky

Ostrovná krajina leží južne od Sicílie a východne od Tuniska. Pozitívom života na Mlate je podľa rodáčky z Levíc jednoznačne počasie: „S manželom nemáme radi zimu, takže 10 až 15 stupňov v zime je pre nás ideálne. Život je tu oveľa pokojnejší a nie je tu zákonmi až tak ohraničené, čo človek môže a nemôže robiť. V podstate si tu každý robí, čo chce.“

Podľa jej slov policajti nestriehnu za každým rohom. „Na druhej strane, keď človek potrebuje niečo vybaviť na úradoch, tak je to chaos, lebo na každom úrade vám povedia niečo iné. Tiež sa sem tam stretneme s diskrimináciou na úradoch či v bankách len kvôli tomu, že nie sme Malťania,“ opisuje praktickú stránku života.

Ako hovorí, na začiatku to bol pre ňu celkom kultúrny šok: „Človek by od štátu, ktorý je v Európskej únii, očakával európske štandardy. Napriek tomu tu tie štandardy nikde nenájdete. Je to ako keby ste žili v štáte so severo-africkou kultúrou.“

Napriek tomu, že na Malte nikdy nemrzne, Otec Vianoc zavíta aj sem. (zdroj: Archív (ET))

Škriatkovia, anjeli aj Otec Vianoc

Malťania oslavujú Vianoce a vítanie nového roka s veľkou parádou a extravaganciou. „Nielen kvôli tomu, že je to najšťastnejší kresťanský sviatok, ale hlavne preto, že spája rodinu, priateľov či kolegov,“ hovorí. Záver roka na Malte je o nakupovaní, zábavách, pití vína a jedení. Konajú sa vianočné koncerty, , pantomímy, živé betlehemy a rôzne vianočné prestavenia, ktoré by bolo škoda prepásť.

Na vyzdobení domácností si miestni potrpia: „Nechýba pozlátko, trblietky, živý či umelý vianočný stromček, svetielka na každom okne, hviezdy, škriatkovia, anjeli a, samozrejme, figuríny Santa Clausa, teda Otca Vianoc ako ho volajú Malťania.“

Čo v žiadnej domácnosti nemôže chýbať, sú jasličky. „Často nejde len o jasličky, ale o celý betlehem s „pasturi“ soškami kráľov, pastierov či zvierat.“ V rôznych mestách majú výstavy jasličiek, ktoré vlastnoručne vyrobili Malťania. Dokonca tam existuje skupina ľudí Priatelia jasličiek, ktorí udržujú ich tradíciu. Jasličky nájdete aj vo výzdobe väčších kruhových objazdov. Ulice, križovatky a mestá sú rozžiarené pompéznou svetelnou výzdobou rôznych farieb a tvarov nazývané „festuni“.

„Malta je silno katolícka krajina a najdôležitejšou časťou Štedrého večera je polnočná omša, kde sa spievajú tradičné koledy v maltčine. Všetci si dávajú veľmi záležať na výzore, a tak sa väčšinou vyobliekajú do nových šiat. Zaujímavosťou tejto omše je, že príbeh narodenia Ježiška „priedka tat-tifel“ číta vždy 10-ročný chlapec. Pre jeho rodinu je to veľká česť.“

Vianočné hodovanie a zvyky

Počas obdobia, ktoré Levičanka strávila na Malte, spoznala aj typické kulinárske špeciality. Ako príklad uvádza maltský medový kruh plnený melasou „Qagħaq tal-Għasel“, ktorý bol pôvodne vianočnou pochúťkou, no dnes sa už dá kúpiť počas celého roka.

„Vianočné menu je grandiózne, s množstvom jedál, ktoré rodina nedokáže na jedno posedenie zjesť. Štedré menu odzrkadľuje anglické a talianske vplyvy, pozostáva z niekoľkých chodov a večera trvá naozaj veľmi dlho. Jedným z prvých chodov je „timpana“, čo sú zapečené bolonské makaróny alebo penne v cestíčku. Je to taký cestovinový koláč, za ktorým nasleduje ďalších päť chodov,“ opisuje štedrovečerné menu.

Väčšina rodín podáva ako hlavný chod pečeného moriaka so zemiakmi a zeleninou, ako dezert majú vianočnú štólu „Christmas log“ alebo vianočné koláče, ako je napríklad Pannettone či rôzne Mince Pie.

Ako ale prízvukuje, netreba zabudnúť na ich Vianoce v šálke „imbuljuta tal-qastan“, horúci gaštanovo-kakaový nápoj s príchuťou škorice, klinčekov a mandariniek, ktorý podávajú po polnočnej omši a na Nový rok.

Organizácia Vianoc sa podľa jej slov líši od slovenských tradícií - vianočnú večeru majú 25. decembra. Deň predtým mladí väčšinou trávia s priateľmi a večer sa idú zabávať. Darčeky si rozdávajú večer 24. alebo skoro ráno 25. decembra.

Kapra by nezohnali

Mladí manželia sa snažia aj v ďalekej cudzine udržať si tradície svojho domova. Rovnako to platí aj o tradičných jedlách: „Szabolcs nedá dopustiť na prívarky, tie však na Malte vôbec nepoznajú. V mojej mrazničke vždy nájdete bryndzu, korbáčiky, tlačenku, tradičné klobásky či slaninku, ktorými sa zásobím, keď prídeme na Slovensko.“

Keďže sú s manželom zatiaľ len dvaja, tak na Vianoce chodia vždy na Slovensko, aby mohli tráviť čas s rodinou. „V podstate naše Vianoce vyzerajú ako taký road trip, keď si čas musíme rozdeliť medzi moju slovenskú časť rodiny v Leviciach a Szabiho časť rodiny, ktorá žije na juhu Maďarska v Nagykanizsa. Ale cestovanie stojí za to, lebo jednou nevýhodou života v zahraničí je, že vám rodina neskutočne chýba. Aspoň cez sviatky sa snažíme byť s nimi. A okrem toho by sme na Malte nedokázali kúpiť kapra na vianočnú večeru,“ dopĺňa s úsmevom.