Streda, 30. november, 2022 | Meniny má Ondrej, Andrej

Na Malte prichádzajú anjeli, škriatkovia aj maltský Otec Vianoc

Na polnočnej omši spievajú koledy v maltčine. Príbeh narodenia Ježiška ale vždy číta 10-ročný chlapec, čo je pre rodinu veľká česť. Aj taká je Malta, ktorá sa stala druhým domovom Levičanky Evy Tóth a jej manžela.

Eva Tóth vo vianočnom hlavnom meste Valletta.Eva Tóth vo vianočnom hlavnom meste Valletta. (Zdroj: Archív (ET))

Malá ostrovná krajina

Eva Tóth vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave. S manželom Szabolcsom sa spoznala, keď bývala v Budapešti: „On vtedy žil v Líbyi a kvôli práci veľa cestoval medzi Afrikou a Maltou. Po pár mesiacoch sme si povedali, že vzťah na diaľku nie je to pravé orechové. Rozhodnutie padlo na Maltu.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo práve tento ostrovný štát? „Má klady, ktorým sa nedalo odolať: je to európska krajina, žiadne mrazy, celý rok príjemné počasie, more a navyše rozprávajú po anglicky, angličtina je jedným z oficiálnych jazykov. A tak som sa na Malte ocitla presne 22. augusta 2014.“

SkryťVypnúť reklamu

Podľa vyštudovanej ekonómky sa znalosť ekonomiky a financií dá zužitkovať všade. „Na Malte je veľmi veľa zahraničných firiem, ktoré sem prichádzajú kvôli priaznivým daniam. Pracujem vo švédskej firme, ktorá na Malte zamestnáva vyše 800 ľudí,“ približuje svoju prácu. Keď má ale voľný čas, venuje sa projektu Čo dokáže mama a tiež jeho maltskej skupine What A Mum Can Do In Malta, ktorú vedie na sociálnej sieti.

„Ak nám ešte ostane čas, tak cez víkendy niekedy odletíme na výlet mimo ostrova. Veľmi radi cestujeme a spoznávame kultúry rôznych krajín,“ hovorí Eva Tóth.

Jedným z dôvodov je, že Malta je pomerne malou ostrovnou krajinou. „Keď som sem pred dvomi rokmi prišla, tak sme za pár mesiacov prešli celú Maltu. Samotný Malťania nám hovorili, že sme boli na miestach, ktoré oni za celý život nenavštívili,“ približuje s úsmevom.

SkryťVypnúť reklamu

Polámete si jazyk

Pred pár týždňami sa s manželom Szabim začali učiť po maltsky. „Je to taká zmes arabčiny, taliančiny a angličtiny. Ak sa ocitnete v skupine, kde sú aspoň dvaja Malťania, tak si môžete byť istý, že po pár minútach prepnú do maltčiny.“

Maltčina je podľa Evy zatiaľ najťažší jazyk, aký sa kedy učila. Ako príklad uvádza základné frázy, ktoré sú vskutku krkolomné: „Il-wara nofsinhar it-tajjeb, čo znamená dobré popoludnie, alebo Jisimni Eva - volám sa Eva, Jien minn Slovakia - pochádzam zo Slovenska, Il-Milied it-Tajjeb - šťastné Vianoce.“

Malťania tiež radi cestujú, hlavne mladá generácia. „Avšak vždy sa medzi nimi nájdu takí, ktorí nikdy ostrov ešte neopustili,“ hovorí zo skúseností. Sú veľmi priateľskí a sociálni. Udržujú veľmi blízke vzťahy v rámci rodiny, ale aj s priateľmi. Na viacchodových obedoch či večeriach vedia spolu stráviť aj niekoľko hodín. Patria síce medzi najobéznejšie národy sveta, avšak mladí ľudia si tu už začali uvedomovať dôležitosť zdravého životného štýlu a typické mastné pastizzi často vymenia na šalát. Skoro každý mladý Malťan chodí do posilňovne či fitness centra.

SkryťVypnúť reklamu

Na úrovni Afriky

Ostrovná krajina leží južne od Sicílie a východne od Tuniska. Pozitívom života na Mlate je podľa rodáčky z Levíc jednoznačne počasie: „S manželom nemáme radi zimu, takže 10 až 15 stupňov v zime je pre nás ideálne. Život je tu oveľa pokojnejší a nie je tu zákonmi až tak ohraničené, čo človek môže a nemôže robiť. V podstate si tu každý robí, čo chce.“

Podľa jej slov policajti nestriehnu za každým rohom. „Na druhej strane, keď človek potrebuje niečo vybaviť na úradoch, tak je to chaos, lebo na každom úrade vám povedia niečo iné. Tiež sa sem tam stretneme s diskrimináciou na úradoch či v bankách len kvôli tomu, že nie sme Malťania,“ opisuje praktickú stránku života.

Ako hovorí, na začiatku to bol pre ňu celkom kultúrny šok: „Človek by od štátu, ktorý je v Európskej únii, očakával európske štandardy. Napriek tomu tu tie štandardy nikde nenájdete. Je to ako keby ste žili v štáte so severo-africkou kultúrou.“

Škriatkovia, anjeli aj Otec Vianoc

Malťania oslavujú Vianoce a vítanie nového roka s veľkou parádou a extravaganciou. „Nielen kvôli tomu, že je to najšťastnejší kresťanský sviatok, ale hlavne preto, že spája rodinu, priateľov či kolegov,“ hovorí. Záver roka na Malte je o nakupovaní, zábavách, pití vína a jedení. Konajú sa vianočné koncerty, , pantomímy, živé betlehemy a rôzne vianočné prestavenia, ktoré by bolo škoda prepásť.

Na vyzdobení domácností si miestni potrpia: „Nechýba pozlátko, trblietky, živý či umelý vianočný stromček, svetielka na každom okne, hviezdy, škriatkovia, anjeli a, samozrejme, figuríny Santa Clausa, teda Otca Vianoc ako ho volajú Malťania.“

Čo v žiadnej domácnosti nemôže chýbať, sú jasličky. „Často nejde len o jasličky, ale o celý betlehem s „pasturi“ soškami kráľov, pastierov či zvierat.“ V rôznych mestách majú výstavy jasličiek, ktoré vlastnoručne vyrobili Malťania. Dokonca tam existuje skupina ľudí Priatelia jasličiek, ktorí udržujú ich tradíciu. Jasličky nájdete aj vo výzdobe väčších kruhových objazdov. Ulice, križovatky a mestá sú rozžiarené pompéznou svetelnou výzdobou rôznych farieb a tvarov nazývané „festuni“.

„Malta je silno katolícka krajina a najdôležitejšou časťou Štedrého večera je polnočná omša, kde sa spievajú tradičné koledy v maltčine. Všetci si dávajú veľmi záležať na výzore, a tak sa väčšinou vyobliekajú do nových šiat. Zaujímavosťou tejto omše je, že príbeh narodenia Ježiška „priedka tat-tifel“ číta vždy 10-ročný chlapec. Pre jeho rodinu je to veľká česť.“

Vianočné hodovanie a zvyky

Počas obdobia, ktoré Levičanka strávila na Malte, spoznala aj typické kulinárske špeciality. Ako príklad uvádza maltský medový kruh plnený melasou „Qagħaq tal-Għasel“, ktorý bol pôvodne vianočnou pochúťkou, no dnes sa už dá kúpiť počas celého roka.

„Vianočné menu je grandiózne, s množstvom jedál, ktoré rodina nedokáže na jedno posedenie zjesť. Štedré menu odzrkadľuje anglické a talianske vplyvy, pozostáva z niekoľkých chodov a večera trvá naozaj veľmi dlho. Jedným z prvých chodov je „timpana“, čo sú zapečené bolonské makaróny alebo penne v cestíčku. Je to taký cestovinový koláč, za ktorým nasleduje ďalších päť chodov,“ opisuje štedrovečerné menu.

Väčšina rodín podáva ako hlavný chod pečeného moriaka so zemiakmi a zeleninou, ako dezert majú vianočnú štólu „Christmas log“ alebo vianočné koláče, ako je napríklad Pannettone či rôzne Mince Pie.

Ako ale prízvukuje, netreba zabudnúť na ich Vianoce v šálke „imbuljuta tal-qastan“, horúci gaštanovo-kakaový nápoj s príchuťou škorice, klinčekov a mandariniek, ktorý podávajú po polnočnej omši a na Nový rok.

Organizácia Vianoc sa podľa jej slov líši od slovenských tradícií - vianočnú večeru majú 25. decembra. Deň predtým mladí väčšinou trávia s priateľmi a večer sa idú zabávať. Darčeky si rozdávajú večer 24. alebo skoro ráno 25. decembra.

Kapra by nezohnali

Mladí manželia sa snažia aj v ďalekej cudzine udržať si tradície svojho domova. Rovnako to platí aj o tradičných jedlách: „Szabolcs nedá dopustiť na prívarky, tie však na Malte vôbec nepoznajú. V mojej mrazničke vždy nájdete bryndzu, korbáčiky, tlačenku, tradičné klobásky či slaninku, ktorými sa zásobím, keď prídeme na Slovensko.“

Keďže sú s manželom zatiaľ len dvaja, tak na Vianoce chodia vždy na Slovensko, aby mohli tráviť čas s rodinou. „V podstate naše Vianoce vyzerajú ako taký road trip, keď si čas musíme rozdeliť medzi moju slovenskú časť rodiny v Leviciach a Szabiho časť rodiny, ktorá žije na juhu Maďarska v Nagykanizsa. Ale cestovanie stojí za to, lebo jednou nevýhodou života v zahraničí je, že vám rodina neskutočne chýba. Aspoň cez sviatky sa snažíme byť s nimi. A okrem toho by sme na Malte nedokázali kúpiť kapra na vianočnú večeru,“ dopĺňa s úsmevom.

Najčítanejšie na My Levice

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  2. Ako vybrať správny televízor? QLED verzus QD OLED
  3. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  4. Prejdite na zelený benzín, pomoc životnému prostrediu sa ráta!
  5. Vytvor si svoju budúcnosť
  6. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás.
  7. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Ako sa účinne vyrovnať s energetickou krízou? Spôsobov je viac
  2. SPŠ strojnícka v Prešove úspešne realizuje program Erasmus+
  3. Kríza nie je dôvodom na zmrazovanie miezd
  4. Zmeny v systéme revíznych postupov
  5. Prvotriedne služby, nikoho iného by sme už nebrali
  6. Posledné voľné byty z úrody Jabloní. Nenechajte si ich ujsť.
  7. Prejdite na zelený benzín, pomoc životnému prostrediu sa ráta!
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 16 312
  2. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 904
  3. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 6 318
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 5 544
  5. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 2 272
  6. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 2 035
  7. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc 1 521
  8. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás. 1 167

Blogy SME

  1. Ctirad Klimčík: Prečo študovať na Univerzite Komenského
  2. Tomáš Hegedűš: Štátne budovy či ruiny? Začnime nanovo
  3. Peter Maroncik: Ako preklenúť tichú domácnosť
  4. Ján Bilohuščin: Generálny sudca SR
  5. Ľuboš Vodička: Rimania na Dunaji: Gerulata v Bratislave
  6. Michal Lendvorsky: Ste nespokojní v práci? Rozmýšľate o zmene? Zdieľame s Vami varovné signály v zamestnaní.
  7. Tomáš Vodvářka: O ženském opylování - Manželské toccaty a fugy
  8. Štefan Vidlár: Pravota holota
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 202 102
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 813
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 135
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 845
  5. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 4 025
  6. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 927
  7. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 3 384
  8. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 3 098
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Levice, Želiezovce a Tlmače - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Levice

Folklórna skupina Krivín z Rybníka.

Prezentuje piesne čilejkárskeho regiónu.


(GF) 13m
Drevený kaštieľ mal dvere, zmestilo sa doň 12 ľudí.

Želiezovský dub bol jedným z troch najvýznamnejších stromov v Uhorsku.


19 h
Kvetinové pásy v poliach.

Advertorial


28. nov

Hádanky, hry a hlavolamy pre všetky zvedavé deti od päť do sedem rokov sú súčasťou zošita s názvom Tešíme sa do školy, ktorý vychádza na 32 stranách.


28. nov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Želiezovský dub bol jedným z troch najvýznamnejších stromov v Uhorsku.


19 h

V Turčianskej kotline by mali spracovávať stotisíc ton odpadu ročne.


29. nov

Podľa nameraných hodnôt mohol spôsobiť výbuch.


17 h

Vodič zraneniam podľahol v nemocnici.


22 h

Blogy SME

  1. Ctirad Klimčík: Prečo študovať na Univerzite Komenského
  2. Tomáš Hegedűš: Štátne budovy či ruiny? Začnime nanovo
  3. Peter Maroncik: Ako preklenúť tichú domácnosť
  4. Ján Bilohuščin: Generálny sudca SR
  5. Ľuboš Vodička: Rimania na Dunaji: Gerulata v Bratislave
  6. Michal Lendvorsky: Ste nespokojní v práci? Rozmýšľate o zmene? Zdieľame s Vami varovné signály v zamestnaní.
  7. Tomáš Vodvářka: O ženském opylování - Manželské toccaty a fugy
  8. Štefan Vidlár: Pravota holota
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 202 102
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 813
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 135
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 845
  5. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 4 025
  6. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 927
  7. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 3 384
  8. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 3 098
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu