VIEDEŇ, LEVICE. Za čias Rakúsko - Uhorska sa mnohé rodiny, žijúce na území dnešného Slovenska, rozhodli skúsiť šťastie ďalej od svojho doma. Rodičia Michaela Reimera odišli do Viedne.
Jeho starý otec vyrastal v celkom iných časoch. Inak sa slávili Vianoce, dávali sa iné darčeky. Sladkosti sa v tých časoch vyrábali ručne, so strojovou výrobou sa začalo až neskôr.
Malý Reimer bol šikovný, pekne kreslil a mal talent. Keď jeho matka na Vianoce začala piecť, vždy sa motal po kuchyni a občas jej pomáhal vytvárať figúrky z cesta. Kto by si vtedy bol pomyslel, že raz bude podobné robiť z čokolády. Čas letel, malý Reimer sa vyučil za cukrára a jablko nepadlo ďaleko od stromu - jeho vnuk kráča v jeho stopách. Dnes prevádzkuje Múzeum bonbónov v hlavnom meste Rakúska, ktoré je otvorené takmer tri desiatky rokov. Má svojich stálych zákazníkov, ale vyhľadávajú ho aj turisti.
Časť múzea bonbónov. (zdroj: Archív (MR))Ako vznikol nápad založiť múzeum bonbónov?
- Dal som ho dohromady vlastnými silami a funguje už 28 rokov. Vystriedalo sa tu niekoľko generácií.
Používaš rovnaké technológie pri výrobe čokoládových cukroviniek ako tvoji predkovia? Ale si zaviedol nové technológie?
- Oboje. Niektoré bonbóny sú vyrábané ručne, niektoré pôvodnými postupmi, ale vyrábame aj na nových strojoch, novými technológiami.
Robíme aj tradičné tabuľové čokolády, ale stále prichádzame s novinkami. Suroviny nakupujeme v Rakúsku, lebo sme malá firma a nemôžeme si dovoliť nakupovať kakaové bôby napríklad v Kanade, Afrike či arabských krajinách.
Tento stroj, na ktorý sa pozeráme, sa ešte používa vo výrobe?
- Je súčasťou zbierky. Ale vyznamenania, ktoré vidíte na stenách, sú dedičstvom po starom otcovi. Získal ich za výrobu čokoládových bonbónov.
Na okolí je pomerne dosť cukrární a čokoládovní vychýrených značiek. Je v tomto odvetví veľká konkurencia?
- Áno, konkurencia je stále. Firmy majú vypracované vlastné technológie, každá vyrába vlastné špeciality. Ale práve kvôli tomu je to viac zaujímavé.
Zo sociálnej siete sa dá dozvedieť, že vašu značku poznajú mnohí známi ľudia, dostala sa až na viedenský bál cukroviniek. Ako sa ti podarilo vytvoriť si taký okruh kontaktov?
- Sú to všetko súkromné kontakty, známi alebo priatelia. Stále dostávam pozvánky. A aj od redakcií denníkov, napríklad Kurier news.
Cylinder, čo máš na hlave, vidieť aj na všetkých fotografiách. Čo symbolizuje?
- Je symbolom tolerancie. Mám rád všetkých ľudí a nerobím medzi nimi rozdiely.
Michael Reimer. (zdroj: Archív (MR))Aké máš plány do budúcnosti? Neplánuješ prísť na Slovensko a spoznať čokoládovne a ich výrobky?
- Žiaľ, nemám čas na takéto výlety, ale samozrejme slovenské produkty ma zaujímajú.
Vianočné sviatky sú o niečo viac spojené so sladkosťami. Pripravuješ nejakú špecialitu pre turistov alebo deti?
- Prirodzene. Stále vymýšľam niečo nové aj pre deti, ale aj pre turistov, či rodičov, keď nakupujú. V obchode je málo miesta na väčšiu vianočnú akciu. Ale keď ľudia prídu, a pán Reimer každého pohostí a poteší ochutnávkou.
Autor: Lajos Telek
