LEVICE. Taliansko aj Belgicko. To sú len dve z mnohých krajín, kam tento rok pred Vianocami smerovali betlehemy vyrobenou tradičnou ľudovou technikou.
Základom figúrok sú kvalitné šupy z kukurice. Levičanka sa výrobe šúpolienok venuje už desať rokov. S drevenými doplnkami jej pomáha manžel.

Kuchyňa alebo dielňa?
Ráno si v byte rozloží všetko, čo pri práci počas dňa bude potrebovať. Potom to večer, keď už je celá rodina doma, odprace. „Naša kuchyňa niekedy vyzerá ako dreváreň. Mojím snom je mať vlastnú dielňu pri vlastnom rodinnom dome,“ smeje sa Mária Teplanová. Zatiaľ všetky krásne šúpolienky vznikajú v panelákovom byte na Vinohradoch, kde žije so svojím manželom štyrmi deťmi.
K šúpolienkam, ako sa nazývajú bábiky zhotovené z kukuričného šúpolia, sa dostala pred rokmi. „Od malička ma bavili ručné práce. Bola som na jednej predvianočnej akcií, kde pani Emerencia Hlavatá učila vyrábať bábiky zo šúpolia,“ opisuje, ako sa prvý raz dostala k výrobe ľudových figúrok.
Tieto tradičné postavičky boli pre Slovensko typické už v minulom režime. Ako darček sa dostali do rôznych kútov sveta. Vyrábal ich vtedajší ÚĽUV. „Mali stanovený presný rozmer, dĺžku rukávov. Mne nevyhovovalo, že každá bábika musela byť rovnaká,“ hovorí ďalej zručná Levičanka. Preto sa rozhodla ísť vlastnou cestou, aby bábiky neboli rovnaké ako vojaci. Každá z nich je originálna.

Základom je kvalitné šúpolie
Samotnej výrobe predchádza zber a príprava šúpolia: „Na jeseň chodím po dedinách zbierať šupy z vyzretých kláskov kukurice. Kvalitnejšie merajú aj 15 – 16 centimetrov. Nazbieram si ich na celý rok.“
Ako ľudová umelkyňa hovorí, zohnať kvalitné šúpolie je niekedy problémom: „Keď veľa prší, sú fľakaté ako napríklad aj tento rok.“
Šúpolie potom vysuší na slnku. Na suchom mieste potom vydrží odložené aj viac rokov. Skôr, ako začne vyrábať bábiky, operie šupy v prášku. „Pracujem s mokrým šúpolím, hotovú bábiku nechám vysušiť a nakoniec zakonzervujem v sírovom dyme,“ pridáva stručný postup.
Výroba postavičky sa začína kostrou, ktorá je z drôtu. Tú obaľuje šúpolím, vypcháva vatou a pevne zviaže niťou. Hlavičku z polystyrénu obtiahne šúpolím a urobí oči, prilepí vlasy z konope alebo pokrývku hlavy.

Bábiku napokon dozdobí tematickými látkami podľa zadania a prilepí aj doplnky – rôzne gazdovské náradie, kytičky, džbániky, hudobné nástroje, malé chlebíky. Čo si nevyrobí šikovná šúpoliarka, to dorobí jej manžel - napríklad drevenú maštaľ, ohrádku či kolísku do betlehema.
Uplynie približne hodina až hodina a pol, kým je na svete nová šúpolienka zobrazujúca napríklad mladú nevestu a ženícha, postavičky v betleheme, troch kráľov, ale aj poľovníka, rybára, hudobníkov či mäsiara. Bábiky robí vysoké od štyroch do 30 centimetroch. Tie najmenšie boli určené pre pekáreň - postavičky umiestnili v chlebe.

Z poľa do sveta
Od jesene sa Mária Teplanová zameriava na výrobu betlehemov. Tento rok ich posielala do Ríma a tiež na výstavu do Bruselu, kde sú v korunovačnom chráme vystavené betlehemy z celej Európy. Tento bol pre ňu špeciálny nielen rozmermi, maštaľ mala veľkosť 120 x 45 x 45 centimetrov, ale aj počtom postavičiek – dokopy ich vyrobila 33 a pridala k nim aj 10 ovečiek, ďalšie zvieratká a drevené jasličky.
Ako hovorí, jej šúpolienky sa už dostali do takmer celého sveta: sú v Afrike, Amerike, Japonsku. „Desať rokov je ich výroba mojou záľubou, necelý rok aj prácou. Mám štyri deti, bývali choré, bolo ťažké si nájsť prácu. Tak som rozmýšľala, čo robiť popri nich,“ usmieva sa pri spomienke na svoje začiatky.
Vlani svoju prácu prihlásila do súťaže projektu Čo dokáže mama. Svadobný pár sa dostal medzi desať najlepších.
