Vinše na pohľadniciach si začali ľudia posielať pred 150 rokmi

Ste zberateľom starých pohľadníc. Pripomeňme, aká je vlastne ich história.

- Je to dlhý príbeh. V roku 1865 rakúsky vydavateľ a tlačiar, istý Von Stephan, vyrobil prvé korešpondenčné lístky. Karty boli spočiatku čisté, len s miestom na adresu a text. Časom potom pribudli obrázky a dobrý nápad sa ujal veľmi rýchlo.

V tom čase používali technológiu litografie a zinkografie, preto sú staršie pohľadnice také vzácne. Technika neumožnila takú masovú výrobu ako potom technika fotografie, ktorá prišla neskôr.

V dobách fotografie sa na začiatku vydávali najprv čierno-biele pohľadnice, neskôr boli kolorované a až s rozšírením farebnej fotografie prišlo takéto prevedenie i k pohľadniciam. Až od roku 1906 sa vydávali takzvanou dlhou adresou, kedy celú zadnú stranu pokrývalo miesto na adresu. Text sa písal na prvú stranu na malé voľné miesto pod obrázkom. Desaťročie sa pohľadnice normalizovali až do dnešnej formy. Hoci pohľadnice sú rakúsko–uhorským vynálezom, rýchlo sa rozšírili do celého sveta.

(zdroj: Archív (JK))

Pohľadnice vlani oslávili 150. výročie svojho vzniku. Stali a aj zberateľským predmetom. Čo vás na nich zaujalo?

- Priznávam, že k týmto vášnivým zberateľom patrím aj ja, ale pohľadnice nielen zbieram, ale sa venujem aj bádaniu o ich pôvode, technológiám výroby, vydavateľstvám a všetkému, čo s pohľadnicami súvisí.

(zdroj: Archív (JK))

Odkedy sa na Slovenku vydávajú slovenské pohľadnice?

- Prvé pohľadnice do slovenským textom vyšli až na začiatku 20. storočia, keď sa ponúknutej šance na voľnom trhu chopilo jedno moravské vydavateľstvo. Obsahovali zväčša národné motívy aj s kresbami, napríklad Martina Benku, s vytlačenými úryvkami ľudových piesní. Vo svete sa pohľadnice zdokonalili a rozvinuli do neobyčajnej rozmanitosti podôb. Vydávali sa pohľadnice, ktoré slúžili ako mechanické hračky, zachovali sa pohľadnice – kalendáre, tiež pískacie karty, reliéfne a vyšívané pohľadnice, optické ilúzie, rôzne skladačky, pohľadnice zvláštnych atypických rozmerov, nad ktorými človek dnes už len žasne a obdivuje ich.

Najrozšírenejšie však boli, samozrejme, tie klasické, ale i tie mali na dnešné časy ohromné množstvo námetov. Vydávali sa informačné pohľadnice, ktoré vlastne vo vtedajšom svete suplovali tlač a informovali príjemcu o dôležitých udalostiach, vychádzali vtipné pohľadnice s rôznymi humornými kresbami, pohľadnice erotické, ale i mravoučné a, samozrejme, nechýbali pohľadnice - ako ich poznáme dnes - príležitostné, narodeninové, veľkonočné, vianočné a novoročné. Aj ja mám z každej niekoľko kusov.

Jedna z pohľadníc z rozsiahlej zbierky Jozefa Kanyuka. (zdroj: Archív (JK))

Nespomínali sme ešte pohľadnice, na ktorých sú mestá a obce, ktoré sú zaujímavé tým, že dokumentujú ich vývoj a zmeny. Z historických pohľadníc mesta Želiezovce vyšiel aj kalendár na budúci rok.

- Pár kusov z mojej zbierky sa naozaj dostalo na kalendár na rok 2017. Viem, že je to maličkosť, ale môže to byť zaujímavým vianočným darčekom pre tých, čo sa zaujímajú o minulosť nášho mesta. Nikdy by som nebol pomyslel, že z mojej zbierky raz bude taký krásny historický kalendár, ale kalendár je už na svete a klobúk dole pred ľuďmi, ktorí prišli a zrealizovali túto myšlienku.

V zbierke máte aj vianočné pohľadnice. Kedy vyšla prvá?

(zdroj: Archív (JK))

- Ide o zvyk, ktorý sa rozšíril do celého sveta z Anglicka. V roku 1843, v čase vlády kráľovnej Viktórie, si nechal londýnsky obchodník Henry Colle od maliara J. C. Horsleya navrhnúť vianočné pozdravy, ktoré potom nechal vytlačiť a ručne kolorovať. Čo sám nepotreboval, predával: kus za jeden šiling.

Okrem zbierania pohľadníc sa venujete aj maľovaniu. Kde všade mohli vidieť vaše obrazy?

- Už v útlom detstve som začal kresliť náčrty na papieriky od cigariet. Tam niekde sa zrodil záujem o umenie, najmä o výtvarné, ktoré sa potom stalo mojou celoživotnou vášňou, ako aj spôsobom sprostredkovania mojich vnemov a pocitov. Ateliérovej tvorbe sa venujem od roku 1970. Širšia verejnosť sa s mojimi dielami oboznámila v roku 1990. Mal som veľa spoločných i samostatných výstav, napríklad v Tekovských Lužanoch, Leviciach, Banskej Štiavnici, Želiezovciach, Štúrove. Moje práce tiež visia vo verejných i súkromných galériách v zahraničí: v USA, Francúzsku, Veľkej Británii, Maďarsku.

(zdroj: Archív (JK))

Ste otcom myšlienky podujatia Art for help.

- Benefičná akcia Art for help je dobrý úmysel pomáhať sociálne odkázaným občanom. Tento úmysel bolo treba naplniť mnohými dobrými činmi, o ktorých by najlepšie vedeli rozprávať tí, ktorí túto myšlienku rozvíjajú až do dnešného dňa - Margarét Nováková a Csaba Tolnai. Aukciu obrazov organizujeme vždy koncom roka a finančné prostriedky získané vydražením obrazov sa každoročne pred Vianocami dostávajú do rúk sociálne odkázaným ľuďom. Art for help je predovšetkým o ľudskosti.

Autor: Lajos Telek