MOCHOVCE. Elektráreň využíva ako zdroj vody na chladenie rieku Hron. Spotreba vody v zimných mesiacoch je asi o tretinu nižšia ako v lete, keď je nutná intenzívnejšia činnosť ochladzovania. Do životného prostredia sa potom voda vracia v podobe pary, ktorá vychádza z veží.
Pretrvávajúce mrazivé počasie v týchto dňoch dáva možnosť na úspornejší režim veží. Podobne je na tom aj elektráreň v Jaslovských Bohuniciach.
Voda nie je rádioaktívna
Chladiace veže sa využívajú na chladenie kondenzátorov, ktoré sú fyzicky uložené pod turbínami.
„Je to tzv. terciárny okruh. Voda, ktorá v ňom prúdi, nie je rádioaktívna, ani neprichádza do kontaktu s rádioaktívnym materiálom,“ vysvetľuje Miroslav Šarišský, manažér externej komunikácie a udržateľného rozvoja Slovenských elektrární.
Každý blok Elektrárne Mochovce aj Elektrárne Bohunice má dva turbogenerátory a dve chladiace veže.
V Mochovciach sú v prevádzke dva bloky, 1. a 2. blok, ďalšie dva sú vo výstavbe. „Spolu majú inštalovaný elektrický výkon pre dva bloky 940 megawattov, čo je 2 x 470 MW. Bohunické majú ešte o čosi viac, až 1010 MW,“ približuje technické parametre.
V zime o tretinu menej vody
Zdrojom vody pre chladiace veže sú priľahlé rieky. Bohunická elektráreň čerpá vodu z Váhu, mochovská z Hrona.
„Pre zaujímavosť, Bohunice využijú z Váhu za osem hodín približne 16-tisíc metrov kubických vody, no v lete spotreba chladiacej vody rastie a je na úrovni až 24-tisíc m3. Je to asi 550 litrov vody za sekundu v zime a 830 v lete,“ poukazuje na rozdiely medzi ročnými obdobiami.
Voda sa vracia naspäť do životného prostredia prirodzeným odparením sa v chladiacich vežiach.
Parenie nemusíme vždy vidieť
Podľa M. Šarišského sú veže naprojektované na prevádzku blokov v období, keď je chladenie najmenej efektívne, teda v lete. Vtedy je vonkajšia teplota najvyššia a ochladenie vody v chladiacej veži najnižšie.
„V zime naopak, vzhľadom na nízke vonkajšie teploty nie je potrebné mať v prevádzke všetky chladiace veže. Na zabezpečenie inštalovaného výkonu stačí ochladenie aj pri menšom množstve chladiacich veží v prevádzke, niekedy stačia iba dve zo štyroch,“ vysvetľuje.
Aj keď je chladiaca veža v prevádzke, je možná prevádzka s prietokom oteplenej vody „do veže“ – to je nominálny režim v lete, alebo s prietokom nie „do veže“, ale „do bazénu“ pod vežou. „Tento režim sa používa v zime, keď vzhľadom na nízke vonkajšie teploty stačí ochladenie vody iba cez bazén. A toto sa samozrejme prejavuje aj v efekte „parenia“ z veží,“ opisuje a dodáva: „Ak máme prevádzku do veže, vidno parenie z veže, ak máme prevádzku do bazéna, parenie z veže nemusí byť okom identifikovateľné.“
