Ukrajinskí lekári liečia aj v nemocniciach v Leviciach a Šahách

LEVICE, ŠAHY. Presťahovali sa tisícky kilometrov, aby tu našli nové zázemie – v súkromí aj v práci. Lekári prichádzajú do levickej a šahanskej nemocnice najmä z Ukrajiny. Ordinujú tu aj lekári zo vzdialenejších štátov.

S personálom z tretích krajín sú spokojní zamestnávatelia a čo je najdôležitejšie – ich prístup oceňujú pacienti.

Z Ukrajiny na juh Slovenska

Do pohraničného mesta prišla pred rokom a pol najskôr manželka Romana Čerňavského, teraz už v Šahách žije celá rodina, vrátane dvoch detí.

„V roku 1999 som skončil národnú univerzitu, potom som 15 rokov pracoval v Mukačeve v regionálnej nemocnici,“ hovorí chirurg Roman Čerňavský. Do tretej triedy ale žil na Sibíri – štát tam poslal jeho rodičov, vyštudovaných učiteľov, učiť.

Jeho školské časy a aj pracovné roky v bielom plášti boli spojené s Ukrajinou a mestom Mukačevo dovtedy, kým jeho manželka Klára našla na internete oznam, že v Šahách hľadajú lekára, ktorý ovláda maďarčinu. Mukačevo leží v blízkosti slovenských aj maďarských hraníc, takže maďarčina jej bola blízka. A tak mladá lekárka vycestovala v auguste 2015 do Šiah vzdialených 400 kilometrov od jej domova.

Jej manžel, taktiež lekár, ju nasledoval už o dva mesiace. „Prišli sme hlavne kvôli lepším finančným podmienkam,“ hovorí chirurg. Počas doby, ktorú v Šahách strávil, sa naučil hovoriť po slovensky. „Rozprávam sa s pacientmi, kolegami aj priateľmi. Nevšimol som si, že by mali predsudky, že som cudzinec,“ usmieva sa. Jeho manželka využíva okrem slovenčiny aj znalosť ďalšieho jazyka - maďarčiny.

Chirurg Roman Čerňavský prišiel do Šiah s manželkou - lekárkou a dvomi deťmi. (zdroj: Jana Némethová)

Nedostatok lekárov

Šahanskú nemocnicu prevádzkuje spoločnosť Hospitale. Podľa jednej z jej konateľov, doktorky Beáty Šomlóovej, je tu zamestnaných vyše 30 lekárov, z toho sedem je z Ukrajiny. Najstarší tu pracuje sedem rokov.

„Sme s nimi spokojní,“ hovorí s tým, že „kolegovia sú veľmi slušní, vzdelaní, majú empatiu a pacienti ich majú veľmi radi“.

O nedostatku odborných lekárov hovorí ako o celoslovenskom probléme: jednak sú v dôchodkovom veku a tí mladší zase odchádzajú za vyšším platom a lepšími možnosťami smerom na západ. Chýbajúci personál nemocnice potom dopĺňajú lekármi z tretích krajín.

V Šahách ich majú z Ukrajiny, pracuje tu ale tiež lekár pôvodom z Afganistanu či Palestíny. „Buď prídu cez agentúru, alebo si navzájom povedia o možnostiach,“ približuje.

Jazyková bariéra je podľa konateľky najmenšia u personálu z pohraničia, z bývalej Podkarpatskej Rusi, ktorá bola kedysi súčasťou nášho územia. „Boli aj z Kyjeva, ale mali jazykové problémy,“ hovorí. Zlepšiť sa v komunikácii pomáha cudzincom učiteľka slovenského jazyka.

Doktorka Ganna Gladynets absolvovala dvojmesačný kurz slovenčiny ešte na Ukrajine. Teraz sa učí maďarčinu. (zdroj: Jana Némethová)

Doktorka Ganna Gladynets absolvovala dvojmesačný kurz slovenčiny ešte doma, na Ukrajine. V Šahách pracuje od novembra 2013 a popritom sa snaží učiť aj maďarčinu. „Hlavne s pacientmi,“ usmieva sa pri odpovedi na otázku, kde sa najviac zdokonaľuje. Na juh Slovenska ju priviedli finančné dôvody, aj keď poznamenáva, že platy lekárov na Ukrajine medzičasom stúpli. „Sú tu ale lepšie diagnostické možnosti. Na Ukrajine si ich museli platiť pacienti. Keď tu lekár potrebuje diagnostické veci, robí sa to bezplatne,“ porovnáva ďalej.

Doktorka Ana, ako ju kolegovia volajú, pracuje na internom oddelení. K jej pacientom patria aj seniori. „Snažia sa, pomáhajú nám,“ hovorí vyše 80-ročná pacientka Anna Jureková a zdôrazňuje, že v šahanskej nemocnici už bola viackrát.

Aj v Leviciach

S lekármi spoza východných hraníc majú tie najlepšie skúsenosti aj v levickej nemocnici. „Spolu máme 64 lekárov, z toho deviati sú z Ukrajiny,“ hovorí Rudolf Hlavács, riaditeľ nemocnice v sídle okresu a dopĺňa: „Sme s nimi spokojní - majú veľmi dobrý prístup k pacientom, sú milí a snažia sa na sebe pracovať - čo najskôr sa atestovať.“

Prvá lekárka prišla z Ukrajiny do Levíc v máji 2010. Doktorka Rudenko je už v súčasnosti atestovanou onkologičkou. „Prídu ako neatestovaní, tu si potom spravia atestáciu a môžu samostatne pracovať, bez dohľadu iného odborného lekára,“ približuje riaditeľ postup.

Podľa jeho slov majú v súčasnosti informácie o tom, že sa k nim chystajú pracovať ďalší ukrajinskí lekári, podmienky sa ale medzičasom zmenili. Od 1. januára 2016 vyžaduje ministerstvo certifikát odbornej spôsobilosti a skúšky zo slovenského jazyka. „Bez toho s nimi nemôžeme uzatvoriť pracovný pomer,“ dopĺňa.

Od zavedenia nových podmienok v levickej a ani v šahanskej nemocnici nezamestnali ani jedného zahraničného lekára.