TLMAČE V našom regióne žije veľa ľudí s nevšednými koníčkami. Jedným z nich je aj Pavol Malý z Tlmáč, 62-ročný umelecký kováč.
Vo svojej dielni vyrobil mreže či zábradlie do historických objektov, ale aj repliky stredovekých bronzových kanónov. Sú funkčné.
Láska ku kováčstvu bola najsilnejšia
„Zaujíma ma história, je to vlastne môj koníček,“ hovorí Pavol Malý, pre ktorého je záľuba zároveň aj profesiou.
Ako hovorí, má radosť, keď z práce jeho rúk vznikne výrobok, ktorý má umeleckú, výtvarnú i remeselnú hodnotu a navyše sa aj páči ľuďom.
Vzťah k spracovaniu kovov sa začal u neho prejavovať už počas základnej školy, preto sa rozhodol študovať na Strednej umeleckej priemyselnej škole v Kremnici so špecializáciou kováč – zámočník. Súčasťou štúdia bolo aj kreslenie a modelovanie, pričom všetky nadobudnuté poznatky neskôr dokonale využíval.
Keď v roku 1974 zmaturoval a vrátil sa z vojenčiny, zamestnal sa v dielni umeleckých remesiel v Kremnici. Ako hovorí, v bývalom režime nebolo veľa možností na vlastné realizovanie, obzvlášť v takej náročnej oblasti, ako je umelecké stvárnenie kovov. V dielni sa podieľal na tvorbe pre hrady a kaštiele.
Keď sa po štyroch rokoch kvôli ochoreniu otca vrátil domov, stal sa vychovávateľom v SOU, kde viedol kováčsky krúžok. V tom čase to bola pre neho jediná možnosť, ako sa udržať pri práci s kovmi.
Zmena nastala, keď nastúpil pracovať do Keramiky Pukanec ako výtvarník - sadrový modelár. Ako hovorí, stále ho to ale ťahalo do kováčskej dielne, a tak sa v roku 1984 presťahoval do Banskej Štiavnice. „Chcel som sa podieľať na reštaurovaní pamiatok tohto historického mesta ako majster v Kovovýrobe,“ spomína.
Dielňa za domom
Až so zmenou režimu, v roku 1991, prišla príležitosť na osamostatnenie sa - stal sa z neho remeselník, živnostník so špecializáciou na kováčske práce.
„Začiatky neboli ľahké, ale láska k profesii mi pomáhala prekonávať prekážky,“ pokračuje.
Postupne si v záhrade rodinného domu vybudoval svojpomocne dielňu, kde má doteraz prevádzku umeleckého kováčstva. Aby jeho rodina prežila, musel robiť aj komerčné zákazky, ako sú brány domov, oplotenia, zábradlia aj mreže.
Srdce pre pápeža
„Najviac inklinujem k starým pamiatkam, kde je možnosť využiť staré kováčske technológie, ktoré sa, žiaľ, vytrácajú a nahrádzajú ich strojne vyrábané polotovary,“ zamýšľa sa.
Z výrobkov umeleckého kováčstva si spomína na zákazku zábradlia a zamrežovania okien v 90. rokoch minulého storočia, pre známy Banský dom v Banskej Štiavnici a na prerážané mreže pre Arcibiskupský úrad Trnava. Aj tieto objednávky mu nepriamo pomohol získať dobrý chýr o kvalite jeho práce.
V ostatných týždňoch mal radosť aj zo spoluúčasti na výrobe zvona pre pápeža, ktorý odovzdal zástupca známej plzenskej firmy pred niekoľkými dňami na veľkonočnej generálnej audiencii vo Vatikáne spolu so špeciálnom várkou piva.
Majster kovu Pavol Malý pre zvon zhotovil jeho srdce a vymodeloval nápis firmy vyrábajúcej známe pivo.
Inšpirujúci stredovek
Svoju záľubu majster kovu doplnil slovami: „Vzťah k histórii sa u mňa rodil postupne od práce v Kremnici a Banskej Štiavnici a počas návštev historických pamiatok a posilnil sa podieľaním sa na rekonštrukciách historických budov.“
Pavla Malého postupne zaujal odkaz stredoveku a začal sa, len tak pre vlastné potešenie, venovať aj výrobe replík stredovekých bronzových kanónov.
Predtým si ale naštudoval dostupnú historickú literatúru. Pred pätnástimi rokmi sa mu podarilo vniknúť do fortieľu starých majstrov a vyrobil menší funkčný kanón. Postupne pre seba vyrobil aj väčšie kanóny. Umožňujú streľbu na efekt, čo je súčasťou rôznych historických podujatí, na ktorých sa aj zúčastňuje. Podľa dobových prameňov si dal ušiť tiež odev –kostým delostrelca.
Vlani ho mohli vidieť návštevníci podujatí, ako sú Boje na Hrone alebo v Pohronskom Ruskove, kde predviedol historickú streľbu. Najbližšou akciou, kam zavíta, bude Noc múzeí a galérii 20. mája v areáli Levického hradu.
Autor: Eduard Samlek
