LEVICE. Na okraji mesta sa nachádza lokalita s dvoma zaniknutými románskymi kostolmi, jej názov je Bratka. V súčasnosti v Leviciach existuje ulica s názvom Ku Bratke práve na počesť tejto archeologickej lokality.
Ako informoval kunsthistorik Matúš Martinák, oba zaniknuté románske kostoly sa archeologicky odkryli, no nevedelo sa, kde presne sú a či ich už nevyorali.
Výskum
„Pred dvoma rokmi sa na tomto mieste vykonal georadarový výskum, ktorý potvrdil ich existenciu. Na výstavbu Kostola sv. Martina sa vzťahuje listina z roku 1156, zachovaná v neskoršom odpise zo 14. storočia. Tá hovorí, že kostol si dal postaviť na svojom majetku istý Euzidinus a obdaroval ho aj vnútorným zariadením, pozostávajúcim z trojice oltárov," povedal Martinák.
Ďalšia v origináli zachovaná listina vzťahujúca sa na Bratku, vznikla aj v roku 1158. „Po smrti Euzidina a jeho dvoch synov prešla Bratka do majetku jeho brata Štefana, ktorý majetok daroval kláštoru v Hronskom Beňadiku. Zemepanský Kostol sv. Martina v Bratke niekoľko rokov bádatelia mylne stotožňovali s románskym kostolom v dnešnom Kalinčiakove. Omyl sa ukázal až v rokoch 1968 až 1970, keď pod vedením archeológa Habovštiaka prebehol na poliach v chotárnej časti Baratka, v kline medzi dvoma železničnými traťami, archeologický výskum," poznamenal.
Kostol aj hroby
Na prekvapenie archeológov sa na tomto mieste podarilo odkryť základy až dvoch vzájomne sa prekrývajúcich stredovekých románskych kostolov. „Prvý kostol, ktorý tvorila obdĺžniková loď so západnou zemepanskou emporou, podkovovitou východnou apsidou a dvojicou prístavieb na západnej strane, postavili niekedy v priebehu 12. storočia. Kostol zanikol pravdepodobne v súvislosti s tatárskym vpádom v roku 1241. Po jeho zrútení už zakrátko postavili na jeho mieste druhý, o čosi väčší neskororománsky kostol s obdĺžnikovou loďou a východnou polkruhovou apsidou. K západnej stene kostola neskôr pristavali aj hranolovú vežu," dodal kunsthistorik.
Oba kostoly boli postavené z kamenného kvádrikového muriva. K postupnému spustnutiu kostola a dediny prišlo pred rokom 1456. „Kostol neskôr používali aj ako zdroj stavebného materiálu a práve to bolo príčinou jeho úplného zmiznutia. Okolo základov oboch kostolov sa počas výskumu podarilo odkryť aj desiatky hrobov stredovekého radového cintorína a zvyšky samotnej stredovekej dediny Bratka," povedal.
Vyorávajú zvyšky
Hoci zvyšky základov po ich odkrytí podrobne zamerali, po niekoľkých desiatkach rokov sa na ich presné miesto pozabudlo. Ich presná lokalizácia sa podarila až počas nedávneho georadarového prieskumu uskutočneného pod vedením Jána Tirpáka v roku 2015, ktorý zároveň aj napovedal, v akom rozsahu sú základy kostolov ešte zachované.
Po skončení archeologického výskumu sa základy kostolov opäť zasypali a ich plánovaná pamiatková prezentácia sa dodnes neuskutočnila. Ich posledné zvyšky sú tak naďalej počas poľnohospodárskych prác smutne vyorávané a odsúdené pre nezáujem na zánik.
„Bohatú históriu lokality pripomína už len názov jednej z ulíc Ku Bratke a priamo na mieste kostolov úlomky vápennej malty a každoročne vyorávané kamenné kvádriky z posledných zvyškov pre Levice významných zaniknutých stredovekých sakrálnych stavieb," ukončil.
