LEVICE. Hoci dnes si kúpanie vo vode z Pereca mnohí nevedia predstaviť, práve pri jeho brehu vznikla krátko po požiari panského mlyna v roku 1900 prvá verejná letná plaváreň v Leviciach a s najväčšou pravdepodobnosťou i na Slovensku.
Nachádzala sa približne v priestore dnešného výškového paneláku za obchodným domom Pokrok.
SERIÁL: História kúpaliska Margita - Ilona sa začala písať pred vyše 100 rokmi Čítajte
Vtedajší Levičania mohli za ňu ďakovať veľkopodnikateľskej rodine Schoellerovcov, majiteľom levického panstva. Plaváreň s drevenou halou a prezliekacími kabínkami vybudovali na ľavom brehu kanála Perec na ploche 9,5 ára v tesnej blízkosti umelého jazierka na člnkovanie. Bazén bol napájaný vodou z Pereca a znečistená voda sa otvorením stavidla odvádzala raz týždenne do jarku, ktorý ústil do Podlužianky. Prístup k plavárni bol možný zo Zelenozáhradnej ulice cez malý drevený mostík nad Perecom.
V roku 1911 firma Schoeller a spol. plaváreň ponúkla na predaj Mestu Levice za sumu 10-tisíc korún, ale pretože si mesto objekt cenilo najviac na 4712 korún, k dohode nedošlo. Plaváreň až do roku 1914 chátrala, kedy ju Schoellerovci zrekonštruovali. Vynovený objekt 1. júla 1914, len niekoľko týždňov pred vypuknutím prvej svetovej vojny, odovzdali do užívania mesta. Návštevníci mali možnosť si zapožičať uteráky, plachty i plávky.
Prevádzkový poriadok plavárne prísne oddeľoval kúpanie pre mužov a ženy, striedali sa po dvoch až troch hodinách. Dve hodiny denne boli vyhradené pre plaveckú školu miestnej vojenskej posádky. Cena vstupného pre dospelú osobu bola 30 halierov, pre deti 10 halierov a zapožičanie uteráka alebo plachty rovnako 10 halierov. Prevádzkový poriadok ďalej zakazoval kúpanie nahým osobám i osobám s ranami a vyrážkami. Počas kúpania bolo zakázané hulákanie, spev a pískanie.
Mesto neskôr objekt na letné sezóny prenajímalo súkromným podnikateľom. Schoellerovci bazén v roku 1938 zasypali, na terénne úpravy použili zeminu z hlineného násypu, ktorý bol súčasťou opevnenia levického hradu.
Náčrt levickej plavárne s potokom Perec z roku 1911. (zdroj: Archív (LV))
Autor: Ladislav Vincze
