MOCHOVCE. Zaniknutá obec Mochovce ležala v západnej časti Levického okresu asi 18 kilometrov od mesta Levice. Bola ukrytá medzi zalesnenými kopcami výbežku Štiavnických vrchov a Pohronskej pahorkatiny.
V súčasnosti stoja v jej bývalom chotári Atómové elektrárne Mochovce, ktorým musela obec ustúpiť a jej obyvatelia sa museli vysťahovať do okresného mesta a okolitých obcí.
Mochovce: Dedinu pochovala elektráreň. Ostal len kostol a cintorín Čítajte
Tento rok je to presne 35 rokov, kedy sa začala asanácia obce. No o jej zániku bolo rozhodnuté už skôr, a to začiatkom 70. rokov 20. storočia. Z toho dôvodu sa v rokoch 1975 – 76 začal v obci terénny etnografický výskum, na ktorom sa podieľal Kabinet etnológie a Katedra etnografie a folkloristiky na FF UK v Bratislave. V ďalšom roku uskutočnilo Tekovského múzeum v Leviciach dotazníkový výskum ľudového staviteľstva a v roku 1980 začalo s vykupovaním reprezentatívnych predmetov od obyvateľov obce žijúcich na Viničnej ulici a s jej fotodokumetnáciou.
Bohužiaľ sa v ďalšom prieskume a výkupe predmetov, pokým boli domy obývané, nemohlo pokračovať. Až v roku 1982, kedy už bola väčšina domov prázdna, sa začal záchranný výskum a zber predmetov, ktoré zostali v opustených domoch.
Tekovské múzeum v Leviciach má vďaka tomu vo svojich zbierkach vyše 750 zbierkových predmetov. A práve z nich sa v tomto roku pripravuje výstava, ktorá bude mať názov Mochovce – spomienka na zaniknutú obec. Návštevníci si ju budú môcť pozrieť v priestoroch Dobóovského kaštieľa v hradnom areáli v termíne od 21. augusta do 12. novembra. Na výstavu môžu prispieť aj Mochovčania žijúci v Leviciach i okolitých obciach, a to zapožičaním, prípadne darovaním predmetov, či už odevu, textilu, ale aj iných, používaných v domácnostiach Mochovčanov, ktoré doma opatrujú. Ak sa tak rozhodnú, môžu ich doniesť do Tekovského múzea v Leviciach, kde ich prevezme autorka výstavy Zuzana Paulovičová. Po ukončení výstavy budú zapožičané predmety vrátené ich majiteľom.
Múzejníci hľadajú dochované predmety z bývalej dediny Mochovce. (zdroj: Archív (TM))
Autor: Zuzana Paulovičová
