Čas vylieči všetko
Chodkyňa Mária Gáliková cestovala minulý rok v auguste na svoju prvú olympiádu do Ria s cieľom atakovať čas 1:30:00. Na olympijskom preteku v chôdzi na dvadsať kilometrov prišla v čase 1:40:35, vďaka čomu obsadila päťdesiatu piatu priečku. Odhodlanej Tlmačanke vyšli nosné tréningy pred olympiádou lepšie ako pred pretekmi v Poděbradoch, kde vytvorila nový slovenský rekord na 20-kilometrovej trati s časom 1:30:53. Tlmačanka sa však na trati v Riu borila s veľkými horúčavami a jedinou túžbou bolo pre ňu dokázať prísť do cieľa.
Hoci tesne po olympiáde prežívala Gáliková sklamanie, postupne u nej prevládali pozitívne zážitky, ktoré si z Ria priniesla. „Teraz už viem, že ten pocit, že sa mi podarilo byť súčasťou niečoho o čom som snívala dvadsať rokov, mi zostane navždy,“ hovorí s odstupom času.
Rekord na trojkilometrovej trati
Len niekoľko dní po prílete z letnej olympiády v Riu pokračovala Mária v súťažení na domácej pôde. „Necelý týždeň po návrate ma čakala domáca atletická liga. Následne po nej som mala dva štarty na kratších tratiach,“ približuje Gáliková, ktorej spravilo radosť prekonanie svojho najlepšieho času na 3-kilometrovej trati a vytvorenie tak osobného rekordu. „Sezónu som napokon skončila s celkom dobrým pocitom,“ dodáva chodkyňa, ktorá čoskoro privedie na svet synčeka Matúška.
Ako sama hovorí, s manželom Romanom plánovali dieťatko už pred olympiádou. „Tomu, čo bude po Riu, sme nechávali dvere otvorené. Vedeli sme, že môže nastať aj možnosť, že budem končiť. Olympiáda nedopadla podľa mojich predstáv a ja som si koniec svojej chodeckej kariéry predstavovala inak. Takže som chcela chodiť ďalej. Situácia sa však vyvinula v môj neprospech. Vo VŠC Dukla mi nebola predĺžená zmluva vrcholového športovca. Takto to asi ale malo byť. Som šťastná,“ vysvetlila situáciu Gáliková.
Mária Gáliková na prechádzke s manželom Romanom.Rozličné tehotenstvá
S tehotenstvom u športovkýň je to veľmi individuálne. Kým pri prvom mohla prvé tri mesiace voľne trénovať, pri druhom tehotenstve musela s tréningom radikálne prestať.
„Mala som zo začiatku komplikácie a tri mesiace som doslova preležala. Bola to pre mňa obrovská zmena. Pohyb mi veľmi chýbal a bolo to pre mňa náročné aj psychicky,“ netají sa Gáliková, ktorá sa zo zodpovednosti k bábätku radšej vzdala akejkoľvek športovej aktivity. „Už sa veľmi teším, keď príde čas a ja si znovu obujem tenisky,“ nevie sa dočkať Mária, veriac, že sa k športu ako takému ešte vráti.
Mamou na plný úväzok
Pre vrcholovú športovkyňu prestať zo dňa na deň športovať vôbec nie je jednoduché. Gáliková si však myslí, že k športu ako takému sa možno vráti. „Nevylučujem ani to, že by som ešte zažila aj pretekovú atmosféru,“ pripúšťa olympionička z Tlmáč, no teraz sa ale nad tým, akú úlohu môže zohrať šport v jej živote, nezamýšľa. „Som mamou na plný úväzok a teraz som takto šťastná.“
Prvý synček Šimonko sa na bračeka Matúška veľmi teší. Podľa slov Márie si súrodenca veľmi prial. „Teraz budeme môcť v Tlmačoch tráviť viacej času. Šimonko tam dokonca už prázdninuje a keď odchádzal z Banskej Bystrice, povedal, že sa vráti až keď skončia prázdniny,“ prezradila týždenníku o svojom aktuálnom živote chodkyňa Mária Gáliková.
