Kúzlo slovenských strašidiel
Mladá umelkyňa z Levíc, Hedviga Gutierrez, je bývalou študentkou Strednej umeleckej školy Ladislava Bielika v Leviciach. V súčasnosti študuje na Vysokej škole výtvarných umení V Bratislave, v ateliéri ilustrácie a má za sebou niekoľko úspešných projektov.
Hedvigina predchádzajúca tvorba je charakteristická využitím grafických techník ako serigrafia či litografia. Vyskúšala si nielen prácu tlače z kameňa, ale aj počítačovú grafiku. Vystavovala v Leviciach, Bratislave, Košiciach, ale aj v Čechách. Pracovala na ilustráciách ako spoluautorka, ale ilustrovala už aj vlastné knihy. Inšpiráciou sú jej najmä silné spomienky na detstvo a na chvíle strávené so starými rodičmi, ktorí jej neustále rozprávali tradičné slovenské povesti, rozprávky či príbehy o strašidlách. „Nebavilo ma počúvať, čo mi môžu strašidlá spraviť, chcela som vedieť, kde žijú, aké majú schopnosti, bola som zvedavá, ako utiecť pred bosorkou, čo sa deje na Luciu na krížnej ceste alebo som si predstavovala, ako vyzerá taký slovenský Kožkár, ktorý berie neposlušné deti,“ vysvetľuje Hedviga.
Pre deti aj dospelých
Počas posledného roka sa Hedviga v ateliéri ilustrácie, pod vedením profesora Dušana Kállaya, venovala najmä knižnej tvorbe, čoho výsledkom je predovšetkým kniha s názvom Neboj sa. Pracovala na nej celý semester, čiže približne štyri mesiace. Po odborných konzultáciách sa pustila do makiet a náčrtov, neskôr začala tvoriť aj vizuál jednotlivých stránok. Jej cieľom bolo, aby kniha nebola len školskou či semestrálnou prácou, ale aby to bol plnohodnotný projekt, ktorý by mohol byť v budúcnosti aj reprodukovaný.
Námet čerpá z poviedky Pavla Dobšinského a prvýkrát sa jej podarilo prepojiť ilustráciu s textom a grafickým dizajnom, využila teda techniku linorytu v spojení s vektorovou grafikou.
Hlavný motív knihy je o chlapcovi, ktorý odišiel do sveta, aby sa naučil báť, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Naučil sa báť vďaka strachu zo straty lásky svojich rodičov.
Ako tvrdí samotná autorka, kniha je ilustrovaná pre oko detského čitateľa, ale v spojení s textom ponúka hlbšie zamyslenia aj pre dospelých. „Rozprávky sú v dnešnej dobe veľmi cenzurované, aby boli prístupné detskému prijímateľovi. V minulosti však neboli určené len deťom, preto je možné aj v tejto knihe nájsť okrem rozprávkových motívov aj kúsok morbidity, motív strachu či hľadania vlastného sebavedomia,“ dodáva Hedviga Gutierrez.
Nová tvár tradičných príbehov
Pri vytváraní vlastného výtvarného rukopisu boli pre umelkyňu dôležité aj ďalšie projekty. Tvorila interaktívny vizuál na text Samuella Becketta a robila aj výstavu na báze interaktívne snímateľných masiek, ktoré si ľudia mohli sňať zo steny, priložiť si ich k tvári a aj takýmto spôsobom sa priblížiť výtvarnému svetu umelcov.
Z Hedviginej dielne vzišla aj kniha s názvom Otesanček, v ktorej figurovala postava klasicky dreveného dieťaťa, ktoré ožilo z kusu dreva. V tomto prípade sa autorka zamerala najmä na dominantný knižný obal, ktorý bol vytvorený z drevených dýh. V súčasnosti pracuje na ďalšej knihe s tradičnými slovenskými motívmi, ktorá by mala byť vydaná na jeseň tohto roku. Svojím obsahom bude kniha opäť prístupná deťom aj dospelým.
