S futbalom začal až v puberte
Napriek tomu, že hráč Podlužian začínal s futbalom relatívne v neskoršom veku, na kvalite mu to neubralo. Do lopty začal kopať až v pätnástich rokoch. Dovtedy sa venoval hokeju.
„Hokej som hrával v Leviciach od piatich rokov až po kategóriu starších žiakov. Dostal som sa k nemu vďaka otcovi, ktorý ma brával na zápasy VTJ Levice. Prišlo však zranenie na zápase v Partizánskom. Mal som zlomené všetky kosti v zápästí na pravej ruke. Po komplikovanej zlomenine som s hokejom skončil a začal sa venovať futbalu, kde som ako dorastenec hrával za mužov Vionu „B“ Volkovce,“ spomína na svoje začiatky Mário Obický, ktorý sa za talentovaného hráča nikdy nepovažoval. „Som skôr bojovný typ a za žiadnych okolností sa nevzdávam,“ prízvukuje.

Prsty má v tom aj tréner i hráči
Najmä vďaka svojej húževnatosti, sebadisciplíne a cieľavedomosti na sebe neustále pracuje, čoho výsledkom je i rukolapný dôkaz, že mu patrí prvé miesto v počte nastrieľaných gólov za uplynulú sezónu a stal sa tak najlepším strelcom oblastných majstrovstiev. „Veľmi ma to teší. Ocenenie nie je iba mojou zásluhou. Má v tom prsty tréner Marcel Pavlík, ktorý mi dával dostatok priestoru na hracej ploche a tiež spoluhráči, ktorí mi pripravovali strelecké pozície, za čo im ďakujem. Mrzí ma, že moje góly nepomohli nášmu tímu k postupu do vyššej súťaže a Šahy tak skončili pred nami o jeden bod,“ hovorí otvorene.
Príležitostný ofenzívny stredopoliar je názoru, že Podlužany mali na to, aby boli prvé, no niektoré zápasy nezvládli podľa svojich predstáv. „Nezostáva mi nič iné ako hráčom Šiah k postupu zablahoželať.“
Najviac gólov v zápase proti V. Turovciam
Zápas, kde Obický nastrieľal najviac gólov má čerstvo v pamäti.
„Bol to posledný duel jesennej časti proti Veľkým Turovciam, kde som dal štyri góly. V tomto zápase mi „chutilo“, nakoľko som pred tým vynechal, pre zranenie prstov na pravej nohe, štyri stretnutia,“ teší sa z množstva premenených šancí futbalista, ktorý si eviduje vo svojej hráčskej histórii kluby ako Šarovce, Novú Dedinu, Starý Tekov i Hronské Kosihy.
Vo futbale je dôležitá kondícia a tú si zanietený športovec udržiava aj mimo tréningového procesu. „Venujem sa behu aj vo vlastnej réžii. Rád si zabehám v prírode alebo cestou do práce. Nie som už najmladší a musím sa udržiavať, ak chcem ešte hrávať futbal súťažne,“ uvedomuje si futbalista.
Partnerka a dcérka oporou
Rodák z Levíc nevedie len tabuľku strelcov v oblastných majstrovstvách. Patrí mu i krásna druhá priečka v súťaži Mestskej únii malého futbalu (MÚMF), kde v drese KMF Kova-Tex strelil tridsať sedem gólov. „V minifutbale sa mi tiež strelecky darilo. No nebyť spoluhráčov a vedenia, ktoré nám každoročne pripravuje skvelé podmienky, tak by to bolo možno inak,“ vysvetľuje týždenníku Mário Obický, oporou ktorého sú v jeho, nielen športovom živote, dcérka a životná partnerka.