ASTANA, LEVICE. V hlavnom meste Kazachstanu v strednej Ázii sa od 10. júna do 10. septembra koná medzinárodná výstava EXPO 2017. Prezentuje sa na nej 120 krajín a dve desiatky medzinárodných organizácií v oblasti zelených energií, na čo je aktuálne EXPO zamerané.
Účastníckou krajinou je aj Slovensko, ktoré má v areáli s rozlohou 174 hektárov samostatný pavilón. Návštevníci v ňom môžu okrem iného spoznať aj tradície z nášho regiónu – Tekova.
Takmer 5000 kilometrov
Tekovský folklór zase raz prekonal vzdialenosť, dostal sa ďaleko za hranice Levického okresu aj Slovenska a zožal úspech. V takmer 5000 kilometrov vzdialenej kazašskej metropole je súčasťou expozície slovenského pavilónu.
Zásluhu na tom má generálna komisárka SR pre EXPO 2017 Patrícia Žáčiková, ktorá už na jar „lovila“ v našom regióne. „Nie je to náhodou,“ priznáva šéfka slovenského pavilónu a hneď na vysvetlenie zmieňuje, že pochádza zo Starého Tekova.
„Reprezentovať Slovensko v zahraničí a na takom významnom podujatí je pre mňa cťou, príležitosťou pre prezentáciu všetkého, čo je na Slovensku dobré a neviem si predstaviť, ako by som nemohla ukázať svetu to, čo mi je najvzácnejšie - môj milovaný Tekov,“ vyznáva sa.
Tekovské kroje na oficiálnom otvorení
Medzinárodnú výstavu v Astane a aj náš národný pavilón otvárali v júni.
„Tekov bol súčasťou oficiálneho otvorenia EXPO a pavilónu SR, kedy dievčatá v našich krojoch a z nášho regiónu vítali chlebom a soľou vzácnych a najvyšších hostí z domova i zo zahraničia,“ vracia sa späť.
Na výstave má miesto viacero zanietencov pre folklór z Tekova.
„Krojované bábiky Moniky Miškovičovej Savovej sú súčasťou mojej kancelárie, kde ich obdivovali desiatky oficiálnych a významných návštev: z SAE - Kataru, Poľska, Maďarska, Ruskej federácie, Bieloruska, Kazachstanu, Českej republiky, Japonska či iných krajín,“ vyratúva a dopĺňa, že každý návštevník si lámal hlavu nad tým, ako je možné niečo také zostrojiť. „Nádheru tekovského kroja obdivovali,“ teší sa.
Rybníčanka poslala do Kazachstanu tri bábiky v krojoch. „Jeden je čierny všíkový, je to starší kroj, ďalší je zdobený, blingáčový a tretí lipitkový, kde kabátik a sukňa ladia,“ opisuje Monika Miškovičová Savová. Šil ich Peťo Chvojka, ktorý ich zhotovil presne podľa originálu. Použil pritom modernú techniku. „Všetky súčasti odevu naskenoval, dal ich do mierky, aby boli na 100 percent také, ako kroj voľakedy. Materiál bol použitý zo starých krojov,“ približuje folkloristka, ktorá má na konte aj slovenský rekord v počte krojovaných bábik z jedného regiónu zhromaždených na jednom mieste. Vydala tiež knižku a pohľadnice krojov čilejkárskych obcí, ktoré spolu s vyšívanými utierkami a tkanými vankúšmi z Veľkých Kozmáloviec poslala do Astany. Pribalila aj darčeky z Obecného úradu v Čajkove. „Je to pre mňa veľká pocta, že som bola oslovená na svetovú výstavu,“ dodáva Rybníčka, ktorej zbierku tekovských krojov možno vidieť od 3. augusta aj v Tekovskom múzeu. Na „domácej“ pôde budú do konca októbra okrem iných vystavené aj dva storočné kroje.
Slovenský deň
Národný deň SR sa konal nedávno, 18. júla, a bol vrcholom prezentácie Slovenska na EXPO 2017 v Astane. Priletela 106-členná vládna delegácia a podnikatelia, protokolárny program sa uskutočnil na Národnej scéne výstaviska EXPO a kultúrnu časť uzatvoril Galaprogramom SR v priestoroch Astana Balet Divadla nasledujúci deň. Aj tu rezonoval Tekov. Súčasťou koncepcie Galaprogramu SR bola výstava fotografií Milana Hlôšku, ktoré zachytávajú Tekov 60. rokov - posledný pôvodný folklór v regióne. „Tešili sa veľkému ohlasu a dostali sme ponuku na ich výstavu v Kazašskej národnej univerzite umenia v Astane,“ hovorí ďalej naša generálna komisárka.
Tekovský kroj si vyskúšala aj na vlastnej koži: „Veľký obdiv zožali moje šaty ušité Petrom Chvojkom z Tlmáč, ktoré vznikli precíznou prácou, rekonštrukciou a štylizáciou nášho tekovského kroja.“
Podotýka, že zaujali aj tkané textílie a tekovské ručníky z jej súkromnej zbierky a opäť bábiky Moniky Miškovičovej Savovej z Rybníka.
Ríteše aj slivovica
Návštevníci slovenského pavilóna si mohli popásť oči, ale tiež ochutnať tradičné jedlo a pálenku z Tekova. „Neodolateľné boli ríteše Anky Hajkovej zo Starého Tekova, ktoré zo stola mizli závratnou rýchlosťou a počuli sme len pochvalné slová od hostí, že také čosi ešte nejedli,“ usmieva sa pri pomyslení na voňavé koláče.
„Ponuku doplnila lahodná slivovica dedulka Lacka - môjho otca, ktorý pochádza z Nového Tekova,“ pridala a nezabudla pripomenúť, že poďakovanie za nezištnú spoluprácu, prezentáciu regiónu v zahraničí a hlavne za lásku, ktorú k nemu prechovávajú, si zaslúžia všetci spomínaní.
