LEVICE. Mlyn Schoellerovcov je popri hrade a „učiteláku“ jednou z historických dominánt mesta. Už dávno neslúži na účel, na ktorý bol postavený. V objekte sú kancelárske a obchodné priestory.
V suteréne má vzniknúť nová prevádzka. Počas stavebných úprav odkryli tehlové múry, ktoré boli po desaťročia schované pod nánosmi omietok a maľoviek.
S panstvom kúpili aj mlyn
„V Leviciach sa kedysi nachádzalo viacero mlynov,“ hovorí Ladislav Vincze, pracovník Štátneho archívu v Nitre, pracovisko Archív Levice. Dôvodom bol poľnohospodársky charakter regiónu.
Šotyho mlyn stojí kúsok za kasárňami, pri Pereci. V súčasnosti je z neho rodinný dom. Ďalší bol husací mlyn na križovaní dnešných ulíc kpt. Nálepku a Z. Nejedlého v miestach, kde je na Pereci vodopád. A do tretice najznámejší Schoellerov mlyn. Spolu s dvomi vežami, ktoré slúžili ako zásobník, je známou budovou v centre mesta. Nachádza sa na Mlynskej ulici.
Schoellerovci kúpili levické panstvo v roku 1867 od šľachtickej rodiny Eszterházyovcov. Okrem pozemkov a lesov získali tiež hrad, ďalšie budovy a mlyn. Na rozľahlých pozemkoch sa venovali poľnohospodárskej činnosti. Obilie mleli vo svojom mlyne.
Podľa archivára L. Viczeho to bol prvý valcový mlyn v meste.
Na dobových záberoch
Bývalý mlyn sa teší záujmu aj po rokoch. Ušiel sa mu priestor vo viacerých vydaniach kníh Levice na starých pohľadniciach, ktorých autorom je Csaba Tolani.
Vo svojej zbierke má Levičan sedemsto pohľadníc mesta Čítajte Už v dávnych časoch bol natoľko atraktívny, že ho na „kartách“ posielali ľudia do sveta. Staré zábery sú súčasťou publikácií Levičana spolu s dochovanými informáciami z histórie.
„Valcový mlyn postavili v rokoch 1879 až 1882 na mieste starého kamenného mlyna z čias Eszterházyovcov,“ hovorí Csaba Tolnai.
Na jednom z najstarších záberov Schoellerovho mlyna z roku 1905 vidieť aj niekdajšiu budovu žrebčína.
Nový mlyn v roku 1889 vyhorel, ale znova ho vybudovali a stal sa najväčším priemyselným objektom v okolí.
„V roku 1900 pôvodne vodný mlyn prestavali na parný pohon. Ako kurivo slúžila nafta, neskôr pri vyšších energetických nárokoch sem potiahli doplnkové vedenie z mestskej elektrárne a napokon mlyn v roku 1928 napojili na rozvodnú sieť,“ približuje miestny historik. Prestavbu mlyna realizovala firma Bárdos és Brachfeld v rokoch 1926 a 1927. V rámci nej postavili štvorposchodové silo na ďalšie uskladňovanie obilia. Mlyn zamestnával približne 80 ľudí a spracúval 2300 vagónov obilia ročne.
Pôsobenie rodiny Schollerovcov v našom regióne sa skončilo s končiacou sa druhou svetovou vojnou.
Súčasnosť
Mlyn bol roky prázdny a pustol. Na prelome storočí zmenil majiteľa. „Rodičia prebrali mlyn od správcu konkurznej podstaty,“ hovorí Erika Cziria, syn vlastníka. Objekt postupne rekonštruovali.
Spomína, že medzi poschodiami boli staré drevené podlahy s otvormi pre stroje, ktoré siahali až do štvrtého poschodia. Na medziposchodiach boli sitá s rôznou veľkosťou otvorov – hore hrubšie, dole jemnejšie, takže múka, ktorá „prepadla“ až dole, bola najkvalitnejšia. Vrecia sa smerom nadol dopravovali drevenými žľabmi. Časť jedného sa dochovala a uložená je pod strieškou v susednej tržnici.
V miestach, kde sú dnes schody a výťah, boli tri zásobovacie šachty. Zachovali sa aj dve vodné veže.
K starému mlynu pribudla v minulosti z kapacitných dôvodov prístavba. Rozpoznať sa dá aj dnes podľa strechy, smerom do dvora je oproti pôvodnému mlynu nižšia. Práve v tejto dostavbe prebiehajú stavebné úpravy pre novú prevádzku.
Pri otĺkaní starej omietky odhalili pôvodné tehlové múry, aj klenbové stropy z rovnakého materiálu. V prístavbe stoja aj zliatinové stĺpy so znakom a rokom výroby. Vyrobili ich v roku 1899 v Budapešti. „Podľa stĺpov rozpoznať, že ide o 120-ročnú históriu mesta,“ hovorí Erik Cziria s tým, že tehlovú stenu chce nechať v pôvodnom stave. „Nevidím zmysel v prerábaní historických budov do modernej podoby. Ak ide o symbol niektorej doby, treba to zachovávať, aby ľudia pamätali na danú dobu aj cez historickú budovu,“ dodal.
