LEVICE. Začiatkom augusta sa v hlavnom meste Srbska konala medzinárodná geografická olympiáda iGeo. Zúčastnilo sa jej 140 súťažiacich z 41 krajín. Za každú krajinu súťažili štyria súťažiaci, ktorí boli hodnotení jednotlivo.
Slovensko a zároveň aj Levice reprezentoval Kozárovčan Michal Vitkovič, čerstvý absolvent levického gymnázia, s ktorým sme sa porozprávali.
Pred rokom si na rovnakej súťaži v Pekingu získal bronzovú medailu v silnej svetovej konkurencii. Tentoraz si sa z Belehradu vrátil so zlatom. V čom spočívala príprava?
- Aj tento rok som sa zúčastnil prípravného sústredenia na Katedre regionálnej geografie na UK v Bratislave, ktoré bolo užitočné hlavne pri mapovaní v teréne. Pár dní pred súťažou som sa ešte sústredil na učenie anglických termínov a precvičenie testov. Okrem toho sa stále snažím vstrebávať informácie, všímať si všetko naokolo a objavovať nové miesta. Keď sa človek o niečo zaujíma, nemusí tráviť hodiny len nad knihami, aby sa niečo naučil.
Ako si spokojný so svojou účasťou?
- Toto bol môj úplne posledný ročník, v ktorom som sa mohol zúčastniť geografickej olympiády, preto som si nemohol priať jej lepšie ukončenie. Moje tohtoročné umiestnenie prekonalo všetky moje očakávania a predstavy. Získať zlatú medailu je už to najvyššie, čo som mohol dosiahnuť. Podarilo sa mi tiež druhý rok po sebe získať cenný kov, čo sa ešte počas účinkovania Slovenska na olympiáde nestalo. Nebral som to ale vôbec ako samozrejmosť, po napísaní všetkých testov som mal z môjho výkonu podobný pocit ako minulý rok, preto som očakával aj podobné umiestnenie. Pri vyhlasovaní výsledkov som bol dosť sklamaný, keď moje meno nepovedali ani pri bronzových, ani pri strieborných medailách. Myslel som si, že môj odhad bol asi nesprávny a tento rok možno nevyhrám nič. Pri úplne najvyšších priečkach ale zrazu vyhlásili moje meno, čo bol neopísateľný pocit. Stále neviem uveriť, že by som mal patriť medzi úplne najlepších mladých geografov sveta. No i tak to najcennejšie, čo som si odniesol z olympiády, sú pre mňa všetky tie super zážitky a kamarátstva s ľuďmi z celého sveta.
Z čoho pozostávali súťažné úlohy? Ktoré ťa najviac potrápili a naopak, ktoré boli pre teba jednoduché?
- Súťaž sa skladá z troch častí, písomného testu, práce v teréne a multimediálneho testu. Testy majú väčšinou otvorené odpovede, vyžadujú vlastný prístup k riešeniu úloh, kreativitu a predstavivosť. Je potrebné chápať súvislosti, vedieť sa zorientovať v priestore, kresliť mapy a hľadať príčiny a dôsledky. Riešili sme napríklad ekologické dopady usporiadania olympijských hier, nedostatok potravín a plytvanie jedlom vo svete, mapovali sme športoviská v miestnom parku, analyzovali sme atraktivitu oblasti pre mladých ľudí, či navrhovali plány, ako ich tam pritiahnuť viac.
Minulý rok boli moje výsledky z práce v teréne horšie ako z ďalších dvoch testov, preto som sa asi tento rok viac snažil a nakoniec som skončil v tomto a v multimediálnom teste ako 4. najlepší spomedzi všetkých súťažiacich.
Keďže sa tento rok súťaž odohrávala v Srbsku, asi mi aj miestne podmienky sadli viac ako v Číne. Z multimediálneho testu som mal tiež veľmi dobrý pocit, v písomnom teste som nestihol vypracovať všetky zadania, no stále to po sčítaní bodov stačilo na 5. miesto.
Okrem hlavnej súťaže sú súčasťou olympiády aj menšie aktivity, ako napríklad prezentácia posterov na danú tému či kultúrny program krajín, o ktorých hlasujú samotní súťažiaci.
Pomohli ti k víťazstvu skúsenosti z predchádzajúcich súťaží, ktoré si už absolvoval?
- V rámci slovenskej geografickej olympiády som už od základnej školy mal veľa úspechov, posledné tri roky na strednej škole som vyhrával 1. miesta v celoštátnom kole v rôznych kategóriách. Je si treba ale uvedomiť, že štýl testov na medzinárodnej geografickej olympiáde je úplne iný ako na slovenskej olympiáde. Často sú potrebné iné vedomosti a zručnosti ako tie, ktoré sa učíme u nás v školách, navyše sa celá súťaž odohráva výlučne v angličtine. Preto mi, okrem sústredení, určite najviac skúseností priniesla účasť na minuloročnej olympiáde v Pekingu, kde som vyhral bronzovú medailu.
Získal si aj ďalšie ocenenia...
- Okrem môjho individuálneho úspechu sme tiež ako tím spoločne získali 3. miesto v súťaži o najlepší poster. Ide o jednu z vedľajších súťaží na olympiáde a tento rok bolo úlohou odprezentovať turizmus mladých ľudí vo svojej krajine.
Členmi tímu boli Filip Prášil z Malaciek a Pavol Frankovský a Ján Maťufka z Prešova.
Vedúci slovenskej výpravy bol Mgr. Gabriel Zubriczký, PhD. a prof. RNDr. Ladislav Tolmáči, PhD. z Univerzity Komenského v Bratislave. No a mojou profesorkou geografie na gymnáziu bola Mgr. Klára Korpová.
Stihol si si pozrieť Belehrad? Čo by si v ňom odporučil vidieť a navštíviť?
- Samozrejme, snažil som sa využiť každú voľnú chvíľu, aby som okrem súťaže stihol aj čo najlepšie spoznať mesto a krajinu. Samotný Belehrad neprekypuje svetoznámymi pamiatkami, no stále má čo ponúknuť. Asi najvýznamnejšou a najstaršou pamiatkou je pevnosť Kalemegdan, z ktorej je pekný výhľad na sútok Sávy a Dunaja. Nemôžete vynechať ani prechádzku po živej Knez Mihailovej ulici, ktorá je hlavnou a reprezentatívnou ulicou starého mesta. Centrum Belehradu nie je veľmi veľké, ale nájdete v ňom viaceré významné a pekné budovy a parky. Určite za návštevu stojí stále nedokončený Chrám sv. Sávu, jeden z najväčších pravoslávnych kostolov na svete. Medzi ďalšie symboly mesta patria Katedrála sv. Michala a Chrám sv. Marka, či budova parlamentu. Zaujímavá je aj bohémska štvrť Skadarlija. Nočný život sa sústreďuje v plávajúcich kluboch na rieke Sáve, tzv. splavovi. Niekoho zaujmú aj novšie stavby v štýle brutalizmu zo socialistického obdobia. Okrem Belehradu sme navštívili aj blízku vežu Avala, mesto Nový Sad, Petrovaradínsku pevnosť a Kovačicu vo Vojvodine, ktorá je obývaná Slovákmi a preslávená svojráznymi obrazmi.
Keď si pred rokom získal bronz v Pekingu, nastupoval si do posledného ročníka gymnázia a čakala ťa maturita. Vtedy si ešte nebol presne rozhodnutý, na ktorú školu pôjdeš ďalej. Ako to teda dopadlo?
- Zmaturoval som na jednotky, zo slovenčiny, angličtiny, dejepisu a geografie, bol som veľmi spokojný s otázkami, ktoré som si vytiahol.
Od septembra nastupujem na Fakultu architektúry VUT v Brne. Dúfam, že som si vybral správnu cestu a budem sa snažiť využiť moje geografické skúsenosti aj v tejto oblasti.
