REGIÓN. Levičanka Martina Bešinová Nehézová je talentová výtvarníčka. Okrem maľovania na sklo, keramiku, drevo, textil, tričká, topánky je jej najväčšou záľubou maľovanie pravou indickou henou na telo.
V ostatných dňoch ju ale častejšie vídať so štetcom a bielou farbou v ruke na rôznych miestach nášho regiónu.
Biela, biela, všade iba biela
Wellness centrum v Podhájskej, kaviareň v levickom hoteli, kúpalisko v Poľnom Kesove, koliba v Kalnej nad Hronom či pizzeria na Námestí Šoltésovej v Leviciach. Všetky objekty už pár dní zdobia zasnežené obrázky. Spoločné majú dve veci: autorku, ktorá ich zhotovila, a použitú jedinú farbu – bielu. Predvianočný čas a zima sa blížia.
Maľovaniu sa Martina Bešinová Nehézová venuje od útleho detstva. „K výtvarnému umeniu som mala vzťah vraj už v škôlke. Neskôr som chodila do ľudovej školy,“ spomína pani Martina, ktorá vyštudovala umeleckú keramiku v odbore maľovanie skla, keramiky a ľudového ornamentu v Modre. V rámci brigády a praxe maľovala aj pukanskú keramiku. Po škole robila arteterapiu v chránenej keramickej dielni v ústave v Krškanoch. „Potom som si dorobila popri zamestnaní pedagogické kvalifikačné štúdium, aby som mohla učiť,“ dopĺňa informácie zo svojho životopisu. Jedenásť rokov učila na levickej „kamenárine“ umeleckých keramikov, keď odbor pre nedostatok žiakov zanikol, prišla o prácu a neskôr krátko pôsobila na ZUŠ-ke. Teraz je umelcom v slobodnom povolaní.
Jej najnovšie práce, ktoré sú dostupné na verejných priestranstvách, sa stretávajú s kladným ohlasom. „Ľudia sú milo prekvapení. Pristavujú sa pri mne, fotia. Tešia sa, že hoci vonku ešte nie je sneh, oni ho už takto sprostredkovane zažijú,“ opisuje reakcie. Ako hovorí, maľovanie na sklo si vyskúšala už v minulosti, ale v takýchto veľkoplošných rozmeroch je to náročnejšie a je to pre ňu nová výzva.
Ako z rozprávky
Prvú „zákazku“ dostala od riaditeľa wellness centra v Podhájskej. Zasnežená krajinka na veľkých sklenených tabuliach víta jeho návštevníkov. „Používam vodou riediteľnú a umývateľnú farbu,“ približuje s tým, že najčastejšie maľuje zasnežené slovenské dedinky, les, srnky, snehové vločky, kostolíky a rôzne ornamenty. Najskôr v Podhájskej a minulý týždeň aj na oknách typickej koliby v Kalnej nad Hronom sa jej podarilo všetko vyobraziť na trikrát. V levickej pizzerii jej stačili dva termíny, nakoľko sa k nej pridali aj Nikola Némethová a Natália Kozmová. Tam siahla po motívoch z rozprávky Tisíc a jedna noc. „Inšpiroval ma k tomu krásny orientálny luster, ktorý tam majú. Preto som napríklad namaľovala palác na obláčiku s visiacimi retiazkami a kryštálmi. Inak je to všetko o momentálnom nápade vhodnom pre dané miesto, ako v kolibe, kde majiteľ je poľovník a okrem zasneženej krajinky s drevenicami tam nájdete najmä les, zvieratá, vtáky a aj krmelce s jeleňmi a srnkami. Ku kompletnej atmosfére som im ešte vyrobila zasnežené čečinové vence s bobuľami, šiškami a lesnými zvieratami,“ približuje.
Bojovníčky
Pomocníkov našla vo svojich bývalých študentoch, pretože po autonehode má problémy s chrbticou a na rebríku nevládze dlho stáť. Podporou jej je aj 16-ročná dcéra Veronika.
Okolo nej sa posledný rok točí život pani Martiny. „Dcére diagnostikovali Turnerov syndróm,“ hovorí s pokorou. „Od marca začala mať vážnejšie zdravotné problémy, preto sme začali chodiť po vyšetreniach. Vzhľadom na diagnózu bude musieť byť sledovaná v približne pätnástich ambulanciách. Genetické vyšetrenia, ktoré jej spravili, teraz v septembri potvrdili toto ochorenie,“ hovorí o dcére, študentke bilingválneho anglického gymnázia v Banskej Štiavnici. Prejavy Turnerovho syndrómu mala už v ranom detstve, nikto im ale nevenoval väčšiu pozornosť, lekári ich nepripisovali tejto závažnej diagnóze. „Má vrodené srdcové chyby, nízky vzrast, žalúdočné problémy, reflux, intoleranciu na potraviny, niekoľkokrát bola operovaná na oči, kožné pigmentové névy, poruchy imunity, chýbajú jej niektoré orgány, s diagnostikou nie sme na konci,“ vymenúva mama a pridáva, že o tomto genetickom ochorení sa vie vo všeobecnosti málo. Preto chce spraviť krok k zmene: „Založiť by som chcela občianske združenie, podporujúce ľudí s genetickými ochoreniami.“
Osveta a umenie v jednom
Napomôcť tomu chce práve cez umenie. Už teraz funguje M-art team creative, v ktorom okrem pacientov s podobnými ochoreniami podľa pani Martiny radi uvítajú aj ďalších umelcov všetkých vekových skupín a hlavne rôzneho umeleckého zamerania. „V tíme budú výtvarníci, hudobníci, fotografi, módni návrhári, spisovatelia, divadelníci, študenti umeleckých škôl a každý, kto bude mať chuť sa zapojiť. Tiež odborníci, vrátane lekárov, ktorí budú mať na starosti prednášky a osvetu ohľadom týchto ochorení. Chceme usporadúvať rôzne akcie, ako predajné výstavy, koncerty, módne prehliadky,“ načrtáva.
Plány a nápady nosí v hlave, ale hlavne v diári - to kvôli strate krátkodobej pamäti po autonehode.
Popritom sa Levičanka venuje iným obľúbeným činnostiam – vytvára kvetinové party – čelenky, ktoré sa mimochodom ujali na nedávnej prehliadke istej módnej značky. Maľuje tiež na tričká, tenisky, lodičky, vytvára bytové dekorácie a v lete v stánku na Podhájskej robí umelecké trblietkové vodeodolné tetovanie. Ako ale hovorí, jej srdcovou záležitosťou je maľovanie pravou indickou henou na telo. Voľakedy to bolo tiež zdobenie vianočných medovníčkov a veľkonočných kraslíc.
Teraz však viac času venuje svojej dcére Veronike. „Zázraky sa dejú,“ hovorí a myslí pritom na obdobie, keď jej lekári povedali, že nebude môcť mať deti. Napokon sa jej túžba po dieťati naplnila a aj napriek komplikáciám jej bolo dopriate stať sa matkou. Teraz verí, že sa jej a tiež dcére Veronike podarí naplniť sny.
