Ivana je študentkou magisterského stupňa štúdia na Luxemburgskej univerzite, kde študuje jazyky (anglický, nemecký, francúzsky a luxemburgský). Tento semester je na študijnom pobyte vo francúzskom Lyone, kde doplnkovo študuje španielčinu a ruštinu. Po ukončení štúdia by sa rada vrátila do reprezentácie Slovenska v triatlone.
Preteky takmer nestihli
Let do Maroka bol naplánovaný 2 dni pred pretekmi, keďže každý pretekár musí povinne absolvovať brífing, registráciu a prehliadku trate. Ivana, ktorá do Maroka chcela letieť priamo z Lyonu si uvedomila, že nemá pri sebe pas, keďže po Európe lieta len s občianskym preukazom. Situáciu zobrala do svojich rúk jej mama, ktorá jej musela do 24 hodín doručiť pas do Francúzska. Keďže jej žiadne prepravné spoločnosti nevedeli pomôcť, rozhodla sa sama sadnúť na lietadlo a odísť za dcérou, ktorú sa rozhodla nakoniec sprevádzať až do Maroka. Ďalšie problémy nastali na letisku vo Viedni, kde meškal let do Lyonu vyše hodiny. Nastala panika! Stihne doniesť pas načas? Medzičasom Ivana presvedčila personál, nech jej vystavia 2 letenky aj bez pasov, ktoré mali o chvíľu doraziť. Bicykel bol už naložený v podpalubí lietadla s rizikom, že odletí bez nich. Lietadlo z Viedne pristálo a keďže je mama bežkyňa, stihla sa dostať rýchlo k pasovej kontrole v Lyone. Ivanu medzitým zobrala eskorta za bránu s tým, že ak do minúty pasy neprídu, odletia bez nich. Našťastie, všetko sa dobre skončilo a mama stihla nastúpiť aj s pasmi v ruke. Obe vystúpili v Casablance, kde museli prestupovať na ceste do mesta Dakhla, kde sa konali preteky. Úplne vyčerpané dorazili na miesto určenia v noci, no keďže sa preteky mali začať až o 15:00, tešili sa, že si oddýchnu. No opäť sa všetko zmenilo. Vďaka socálnym sieťam sa Ivana dozvedela od svojej českej súperky, že bol štart presunutý na 11:00, pretože poobede klesá hladina vody. Ráno poskladali bicykel a postavili sa na štart. Delegát im ešte stihol pohroziť, že sa Ivana nezúčastnila registrácie. Čakalo ju 750m plávanie v mori, kde voda mala 23 stupňov. Jedna zo súperiek nechtiac strhla Levičanke čip z nohy, bez ktorého nebude mať zachytené priebežné časy a snáď z toho nebude penalizácia či diskvalifikácia. Napriek všetkým príkoriam Ivana vybrhla z vody ako prvá a čakala ju cyklistika v dĺžke 20km. Záverečný beh na 5km poslal Ivanu na celkové 6. miesto! Pre domácich boli najatraktívnejšie ženy spomedzi pretekárok Češka a Slovenka, obidve blondíny, s ktorými sa chcel každý fotiť. Na druhý deň odcestovali všetci pretekári domov, no Ivana s mamou si predĺžili pobyt o 2 dni a s radosťou si vychutnávali aktuálnych 30 stupňov a slnečné lúče.
Celý pobyt bol netradičný
Maroko je krajina, kde vládne kráľ a ľudia vyznávajú islam. Všade po meste boli rozostavaní ozbrojení vojaci. V lete je tam 50 stupňov Celzia, preto obchody a kaviarne sa otvárajú o 17:00 a ľudia vychádzajú do ulíc. No v podnikoch sedeli len muži, ženy sa doma starajú o domácnosť a deti. Rovnako ani obchody so ženským oblečením nebolo vidieť, jedine na trhoch predávali šatky a látky, do ktorých sa ženy zahaľujú. Rovnako sa tu nedá kúpiť alkohol, ktorý je zakázaný. „Boli sme pozvané k jednej rodine na obed, v ktorej mali osem detí. V izbe nebolo takmer nič, sedeli sme na koberci. Priniesli nízky stôl okolo ktorého sa kľačalo, veľkú misu s jahňacím mäsom a všetko sa jedlo rukami. Ľudia sú tu pohostinní. Hovoria arabsky a niektorí vedia francúzsky či španielsky. Na platenie sme používali ich dirhamy, no ceny sú tu veľmi nízke oproti našim. Za 20 dirhamov sme sa poriadne najedli, čo sú v prepočte 2 eurá. Účasť na týchto pretekoch bola pre nás veľkým zážitkom,“ hovorí Ivana Kuriačková.
Vianoce bude tráviť doma
„Vianoce budem tráviť v kruhu rodiny, teším sa na vianočnú kapustnicu a koláčiky starých mám. Určite sa budem aj počas sviatkov hýbať a športovať spoločne s mojím tímom ŠK Atóm Levice,“ objasňuje Ivana. Po sviatkoch príde príprava do nového roka, ktorá bude prebiehať doma v Leviciach, kde jej klub zabezpečí výborné podmienky.
Autor: Lucia Kleinová