LEVICE – KALINČIAKOVO. Rímskokatolícka farnosť v Kalinčiakove prešla v minulosti strastiplnou cestou. Pôvodne katolícky Kostol sv. Anny z 12. storočia sa nachádza na miernom svahu v centrálnej časti obce. Predstavuje typ románskeho emporového kostola s jednoloďovým priestorom ukončeným polkruhovou apsidou a zároveň je najstaršou a najznámejšiu architektonickou pamiatkou okolia Levíc.

Pôvodne bol kostolík obohnaný pevnostným múrom, z ktorého sa do dnešných čias zachovali len nepatrné zvyšky. V súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337 sa v Kalinčiakove spomína farár Ján, ktorého ročný príjem nebol väčší ako dve hrivny striebra (okolo 0,5 kg), z čoho zaplatil 12 grošov pápežského desiatku. Veľkosť príjmu závisela od počtu farníkov, z čoho možno dedukovať, že išlo o väčšiu farnosť.
Od katolíkov k reformovaným
Pôvodne jednotnú katolícku obec v 16. storočí rozdelili myšlienky reformačného hnutia prúdiace zo západnej Európy. V roku 1655 kostol prešiel do rúk reformovanej cirkvi a patrocínium sv. Anny sa prestalo používať. V čase rekatolizácie sa miestnej šľachtickej rodine Kálnayovcov podarilo kostol ubrániť pred konfiškáciou, preto naďalej ostal v rukách protestantov. Novými majiteľmi Kalinčiakova sa neskôr stali Simonyiovci, Nyáryovci a Majthéniovci, vďaka ktorým sa do obce dostalo niekoľko katolíckych rodín. V roku 1826 v obci žilo 60 katolíkov, 96 evanjelikov a 70 reformovaných veriacich. Protestanti kostolík na bohoslužby užívali spoločne. Počas 25 rokov sa počet obyvateľov takmer zdvojnásobil a bol zaznamenaný príliv hlavne katolíckeho obyvateľstva. Na základe sčítania obyvateľstva z roku 1850 žilo v Kalinčiakove už 207 katolíkov, 142 reformovaných veriacich a 37 evanjelikov. Pretože kalinčiakovskí katolíci nemali vlastný sakrálny objekt, boli nútení na sväté omše dochádzať spočiatku do Mýtnych Ludán, neskôr do matkocirkvi v Krškanoch, ktorej boli ako filiálka v cirkevných záležitostiach podriadení. Cesta do Krškán trvala asi pol hodiny pešo.
Nová kaplnka
Myšlienka o vlastnom dome božom katolíkov začala nadobúdať reálne rozmery až v roku 1901, kedy zbožná manželka miestneho richtára a veľkostatkára Dr. Kálmána Halassyho, Gabriela (1868 - 1928), požiadala obecné predstavenstvo o povolenie vystavať kaplnku. Kaplnku sa podarilo postaviť za pomerne krátky čas z darov veriacich, ale predovšetkým za podpory ostrihomského pomocného biskupa Medarda Kohla. Kaplnku zasvätenú Panne Márii Ružencovej požehnal biskup Kohl 6. októbra 1902, deň po posviacke kostolných veží farského kostola v Leviciach. Pri tejto príležitosti v kaplnke odslúžil sv. omšu za štedrých dobrodincov i za živých a zosnulých obyvateľov Kalinčiakova. Biskup kaplnku zveril do duchovnej správy krškanského farára Antona Lovačeka.
Z prístrešku zákristia
Kaplnka predstavovala klasickú sieňovú stavbu s polygonálnym uzáverom a rovným stropom. Mala trojosové priečelie s čiastočne predstavanou vežou ihlanového tvaru ukončenou krížom. Nad oltár s predstavanou menzou umiestnili závesný obraz z roku 1888 zobrazujúci Ružencovú Pannu Máriu. Autorom obrazu, ktorý do kaplnky darovala Gabriela Halassyová, bol neznámy maliar z manželovho príbuzenstva V. Halassy.
Po čase sa kaplnka ukázala byť malou a nedokázala poňať väčšie množstvo veriacich. Napriek socializmu sa miestnym veriacim podarilo kaplnku v niekoľkých stavebných etapách zväčšiť na kostol. V roku 1966 počas pôsobenia vdp. Pavla Bachana bola pod zámienkou výstavby prístrešku pre odkladanie bicyklov pristavená zákristia, následne v roku 1972 obnovená strecha, strop i veža a vymenené nevyhovujúce elektroinštalačné zariadenie. V roku 1988 za pôsobenia vdp. Petra Kučeru bola kaplnka výrazne zväčšená.
Posledná prestavba, kedy kostol dostal súčasnú podobu, sa udiala v roku 1994 za pôsobenia vdp. Ľubomíra Poláka. Boží dom, ktorý svojmu účelu slúži už 105 rokov, vznikol vďaka túžbe a úsiliu obetavých a nezištných veriacich.
.
Autor: Ladislav Vincze