Z dievčaťa zo Želiezoviec sa stala uznávaná oceánografka

Henrietta Dulaiová sa dostala od jadrovej chémie k výskumu morí a oceánov. S rodinou žije na Havaji, kde pôsobí na tamojšej univerzite.

Obklopená tučniakmi v Antarktíde na ostrove King Georg.Obklopená tučniakmi v Antarktíde na ostrove King Georg. (Zdroj: Archív (HD))

Pochádzate zo Želiezoviec. Ako sa dievča z vnútrozemia dostane k práci a výskumu v oblasti oceánov?

- Voda bola súčasťou každého môjho leta. Vyrastala som pri Hrone, zašli sme si aj k Jadranskému a Čiernemu moru, ale až neskôr sa to premenilo z rekreácie na záujem učiť sa o oceánoch, pochopiť, ako fungujú a ako ovplyvňujú život a klímu na zemi, no a aj to, ako my ľudia ovplyvňujeme oceány. T

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

eraz už sa na oceány pozerám úplne iným pohľadom, ako keď som Atlantik prvýkrát uvidela ako 27-ročná, keď som vyrazila na krátkodobý študijný pobyt na Floridu. O oceánoch už bolo naštudovaných, napísaných, nafilmovaných veľmi veľa vecí, ale fascinujúce je, že o nich ešte stále toľko vecí nevieme. Vieme viac o povrchu Mesiaca než o dne oceánov. Takže moje „krátkodobé štúdium“ nakoniec skončilo o päť rokov neskôr, než som pôvodne plánovala a oceán ešte stále skúmam.

SkryťVypnúť reklamu

Na čo bol zameraný váš prvý výskum v zahraničí?

- Študovala som jadrovú chémiu v Prahe a začala som si robiť doktorát na Štátnom úrade radiacej ochrany. Mohla som pokračovať v tom odbore, ktorý ma veľmi bavil, pobyt na Floride to ale všetko zmenil. Keď som si vyskúšala, ako môžem to, čo som sa naučila na „jaderke“ a v SURO, využiť na výskum oceánov, kde bolo laboratórium na lodi a súčasťou práce bolo aj potápanie v tých najkrajších korálových útesoch sveta, rozhodla som sa zostať. Z Českého vysokého učení technického som sa dostala na Floridskú univerzitu (Florida State University) vďaka výmennému programu medzi univerzitami. Po úspešných prijímačkách som sa stala študentkou na Floride a prvý rok som sa zaoberala rovnakou tematikou ako v Prahe - študovali sme rádioaktívne prvky v prírodných vzorkách. Ale vypomáhala som aj na iných projektoch, vďaka ktorým som si vyskúšala oceánografický výskum, takže po roku už som si napísala vlastné granty, získala peniaze na pokračovanie štúdia a robila som si doktorát z oceánografie. Študijný grant som dostala od NOAA, čo je National Oceanographic and Atmospheric Administration, a kryl študijné náklady a aj výplatu. Tematikou môjho doktorátu bolo ako podzemné vody a rieky ovplyvňujú kvalitu vody na pobreží morí a oceánov. Takže to zahrňuje aj hydrológiu, chémiu a environmentológiu. V rámci tohoto štúdia som sa stala časťou skupiny, ktorá ako prvá ukázala, ako sa dajú používať rádioaktívne prvky na pobrežnú hydrológiu.

SkryťVypnúť reklamu

Odvtedy ste pracovne precestovali kus sveta. Dostali ste sa aj do Antarktídy, Japonska, Panamy... Ako si spomínate na výskum v Antarktíde?

- Projekt na Antarktíde bol môj prvý, kde som už nebola študentkou a bola som zodpovedná za jeho priebeh. Mala som so sebou technika, ktorý mi pomáhal s odoberaním vzoriek a analýzami na palube.

Z Massachusetts do Chile sme vopred zaslali prístroje, ktoré nám kamión doviezol do prístavu a posádka nám ich naložila na loď. Trvalo nám tri dni si zariadiť laboratórium, a potom sme vyrazili na 6-týždňovú plavbu s častými zastávkami na Antarktickom polostrove. Síce sme pracovali vo dne v noci a boli sme vyčerpaní, užila som si každú chvíľu. Mali sme skvelú posádku, skvelé jedlo a dobrú náladu. Pretože sme boli stále blízko kontinentu, často sme išli aj na tury po ostrovoch, mohli sme si užívať tu najúžasnejšiu prírodu - tučniaky, tulene, veľryby v nádhernom ľadovom pozadí.

SkryťVypnúť reklamu

Nedávno som navštívila galériu, kde vystavovali fotografie z izolovaných častí sveta a boli tam práve zábery z tých istých miest, ktoré som aj navštívila.

Už niekoľko rokov sa venujete oceánom. Ako sa mení kvalita vody, aký dopad to má na faunu a flóru? Čo by malo sa malo obmedziť, príp. naopak spraviť pre jej zlepšenie?

- Oceán pokrýva 75 percent zemského povrchu a „otlačky prstov“ ľudí a civilizácie sa v ňom prejavujú viac-menej všade, na najvzdialenejších koncoch a najväčších hlbinách. Ja sa snažím nájsť zdroje a cesty, akými sa nečistoty dostávajú z pobrežia a ako ovplyvňujú kvalitu vody. Počnúc od výživných látok, ako je dusík a fosfor, ktoré sú pre lokálny ekosystém vo veľkých množstvách viac škodlivé než výživné, až po deriváty liekov, pracích práškov a pesticídov, ktoré používame. Environmentálna udržateľnosť je komplexná vec, musíme byť ochotní si pripustiť, že náš životný štýl ovplyvňuje prostredie a byť motivovaní životné prostredie chrániť.

Pred pár dňami ste boli pracovne v Ázii, Thajsku. Čo bolo cieľom cesty?

- Do Thajska som bola vyslaná Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (IAEA) ako expert. Už predtým som tu pracovala a veľmi sa mi tu páčilo, takže keď ma požiadali o spoluprácu, rada som súhlasila. Cestovanie do rôznych krajín pracovne sa mi páči, spoznávam tak krajiny úplne inak, ako keby by som bola turistkou.

Na tomto pobyte veľa diskutujeme o tom, ako vyriešiť problémy s vodnou zásobou a zhoršujúcou sa kvalitou vody v strednom Thajsku. Debatujeme, aké metódy by boli tie najúspešnejšie, ale par dní strávime aj zbieraním vzoriek a prácou vonku v horúčavách. Samozrejme si užívam aj thajskú kuchyňu, ktorá je jednou z mojich najobľúbenejších.

Momentálne žijete na Havaji. Čím vám a rodine vyhovuje, naopak, čo vám tam chýba?

- Mám dve dcérky, takže naše pracovné dni sú o škole, domácich úlohách, o práci. Víkendy väčšinou trávime pri vode a sme radi, že si to môžeme dovoliť po celý rok. Radi chodíme aj na túry a stretávame sa s kamarátmi. Havaj ma len jednu chybu - že sme tak ďaleko od rodiny. Ale našťastie sa s rodinou často navštevujeme.

Blížia sa Vianoce a koniec roka. Ako a kde ich strávite?

- Zatiaľ každý rok sa mi podarilo stráviť Vianoce s rodinou, a tak to bude aj teraz. Ak si môžem vybrať, tak neplánujem žiadne pracovne cesty cez sviatky. Už sa teším, ako budeme zdobiť s deťmi stromček a ako si sadneme k večernému stolu v Želiezovciach. Exotiky si dosť užijem cez rok, na Vianoce som najradšej doma s rodinou. Niekedy je to na Havaji, niekedy na Slovensku.

Viete už približne, aký budete mať rok 2018?

- Mam tri projekty, ktoré budú pokračovať, takže sa budem nimi zaoberať - sú na Havaji a Samoe. Mám štyroch študentov, ktorí budú dokončovať štúdium, a to znamená veľa práce aj pre mňa. Okrem toho, netradične, strávim šesť mesiacov v Európe na pracovnom pobyte, mám pár konferencií, na ktorých sa zúčastním a niektoré aj organizujem.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Levice

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 239
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 930
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 7 003
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 498
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 3 746
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 536
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 190
  8. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni 1 749
  1. Ivan Čáni: Fico nie je hlúpy, aby nechápal čo hovorí a robí.
  2. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  3. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  4. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  5. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  6. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  7. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  8. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 129
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 75 201
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 51 032
  4. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 38 166
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 077
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 263
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 11 437
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 621
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ivan Čáni: Fico nie je hlúpy, aby nechápal čo hovorí a robí.
  2. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  3. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  4. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  5. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  6. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  7. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  8. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 129
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 75 201
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 51 032
  4. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 38 166
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 077
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 263
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 11 437
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 621
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu