Skromný začiatok kariéry
Svoju kariéru futbalistu začínal ako 13-ročný v rodných Tekovských Lužanoch. O tri roky neskôr sa rozhodol posunúť ďalej a začal hrávať futbal v Leviciach.
„ Ako 16-ročný som cítil, že potrebujem niečo zmeniť, tak som sa rozhodol prestúpiť do Levíc. Myslel som si, že tam nebudem pravidelne hrávať. Pomerne rýchlo som sa stal kapitánom v mladšom a neskoršie aj v staršom doraste. Keď som mal 19 rokov uvedomil som si, že asi reprezentantom vo futbale nebudem a možno ani hráčom prvej ligy, tak som si povedal, že sa budem orientovať na trénerskú kariéru,“ okomentoval Zsolt Pakusza.
S trénerskou kariérou začínal už počas vysokej školy, kedy sa dva roky venoval mládeži v Tekovských Lužanoch. Po úspešnom ukončení školy sa rozhodol zostať v Bratislave, kde postupne trénoval mládežnícke mužstvá vo Vinohradoch Bratislava, v Rapide Bratislava, v Slovane Bratislava a v Artmedii Petržalka. V roku 2008, keď Zsolt Pakusza pôsobil na Fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave ako odborný asistent, dostal ponuku trénovať ženskú futbalovú reprezentáciu. „Tá ponuka ma prekvapila, ale hľadali niekoho, kto má pedagogický prístup. Nikto nečakal, že tak dlho budem pôsobiť pri reprezentácii, ale v súčasnosti ja to vnímam tak, že buď vám ženský futbal učaruje a zostanete pri ňom celý život, alebo budete len pri tom mužskom,“ hovorí už bývalý tréner ženskej reprezentácie.
Všetko je to o komunikácii
Svoje dlhoročné skúsenosti s trénovaním mládežníckych mužstiev a futsalovej reprezentácie Slovenska mohol naplno využiť pri trénovaní žien. Napriek tomu vidí medzi nimi rozdiel. „Prostriedky ako trénovať, ako dosahovať úspech a ako vyzerá zápas sú veľmi podobné. Rozdiel je najmä z hľadiska komunikácie, psychologickej a mentálnej prípravy. Ale ženy sú podstatne iné mimo ihriska, kde rozhoduje najmä komunikačná zručnosť trénera, ktorá musí byť na inej úrovni, aby sa tréner viac snažil pochopiť dievčatá a dokázal dostať hráčky na svoju stranu. Ženský futbal napreduje na celom svete a aj na Slovensku. Je to pole s veľkými možnosťami. Osobne si myslím, že aj u nás ten ženský futbal pôjde čím ďalej, tým vyššie. Stále sme však v tej fáze, že sa boríme aj s kvalitou a aj s kvantitou hráčok. V poslednom období pracuje futbalový zväz na rozšírení hráčskej základne, teda na kvantite, čo je veľmi správne a snáď budúcnosť umožní viacej pracovať na kvalite prípravy hráčok vo futbale,“ povedal Pakusza.
Málo času na trénovanie aj vzdelávanie
„Skončiť pri reprezentácii som sa rozhodol hlavne kvôli tomu, že od roku 2008 som trénoval reprezentáciu a od roku 2012 som sa stal manažérom vzdelávania trénerov na Slovenskom futbalovom zväze. Tieto dve funkcie sa istý čas dali zladiť, ale v poslednom čase nároky na obe pozície narástli. Nemal som pocit, že by som tímu nemal čo ponúknuť po desiatich rokoch, každou kvalifikáciou sme niečo vylepšili, ale ak niečo robím, snažím sa to robiť na 100 percent, čo v súčasnosti najmä z časového hľadiska bolo veľmi náročné. Tak na základe dohody s vedením futbalového zväzu som sa rozhodol ukončiť pôsobenie pri ženskej reprezentácii a venovať sa len vzdelávaniu trénerov na Slovensku. Považujem to za korektné voči hráčkam, realizačnému tímu, vedeniu SFZ, ale aj voči verejnosti“ prezradil o svojej budúcnosti.
