REGIÓN. Na šťavnaté porasty chodí lesná zver ako do špajzy.
V rámci Slovenska vedie tabuľku s nahlásenými škodami Levický okres. Prevažne vysoká raticová zver a diviaky požierajú alebo rozrývajú porasty v našich podhorských oblastiach.
Srnky ale už vidieť aj na lánoch pred Levicami a v okrajových častiach dedín.
Najviac poškodení
Žemberovce, Semerovce, Bátovce, Demandice či Santovka. Radoslav Beluš, riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Leviciach, hovorí, že situácia pretrváva viac rokov. Finančné straty im vlani nahlásili družstvá, ale aj súkromne hospodáriaci roľníci. V rámci okresu ich odhadli na 2,78 milióna eur.
Na návštevu do levickej nemocnice sa nedostanete Čítajte „Každý z nich bol zvyknutý na určitú mieru škôd, ale posledných štyri - päť rokov je to už neúnosné. Má to rastúcu tendenciu,“ hovorí v mene členov regionálnej komory. Podľa jeho slov mali aj prípad, keď jeden SHR-kár, ktorý mal opakovane zničenú úrodu na parcelách v podhorí, ukončil svoju činnosť.
„Treba to riešiť,“ tvrdí a spolu s ním sa ozývajú aj hlasy ďalších agropodnikateľov nielen z nášho regiónu, ale aj zvyšku Slovenska. Cestu vidia v prijatí výnimky pre poľovníkov na predĺženie doby lovu. Tiež v navýšení plánov pre lov.
Z lesa do polí aj vinohradov
„Premnožené sú hlavne jelene a jelenice, ale aj diviaky, ktoré rozrývajú v kukurici, pšenici, repke a požierajú plodiny,“ reaguje Milan Halmeš, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Žemberovciach. Minulý rok ich zver pripravila o viac ako 190-tisíc eur. „Keď prídeme o 200-tisíc eur, prídeme tak o jeden traktor,“ prirovnáva pre ľahšiu predstavu.
Ako predseda družstva hovorí, škody sú na všetkých plodinách: pšenici, jačmeni, kukurici na zrno aj siláž, ozimnej repke.
„Vo vinohrade došlo k ohryzeniu vysokou zverou,“ pridáva ďalšiu skúsenosť z praxe.
Podľa jeho slov sú na tom najhoršie parcely pod lesom a pri potoku, zničené bývajú na 50 až 80 percent. „Zver migruje z podhorských oblastí. My hospodárime na hranici Štiavnických hôr,“ objasňuje.
Šťavnaté porasty
Škodcovia na poliach nie sú len otázkou zimných mesiacov, keď je potravy v prirodzenom prostredí menej. V tomto čase jeleňom a srnám ale zelená strava chutí viac, ako tá, ktorou ich prikrmujú. „V januári – februári vybehli 100- až 200-kusové stáda do polí, rozdupali sneh a hľadali, čo rastie,“ vracia sa skúsený poľnohospodár späť a pridáva, že raticová zver obľubuje šťavnaté obilninové krmivo. „Keď sneh odišiel, vyžierali repky. Keď prídu kukurice, pôjdu do nej, čo je pre ňu prirodzená potrava.“ V spásaní úrody pokračujú aj na jar.
Práve u repky ozimnej vyčíslili vlani v rámci Levického okresu najväčšie škody, až 1,2 milióna eur. Nasledovala ozimná pšenica, 737-tisíc eur a kukurica na zrno, 372-tisíc eur. Vo vinohradoch odhadli straty na 26-tisíc eur a v ovocných sadoch na necelé 2-tisícky.
Čo s lesnou zverou?
Treba prijať razantnejšie opatrenia, zhodujú sa poľnohospodári. „Vrátiť stavy lesnej zveri do normálnych čísiel,“ myslí si M. Halmeš a pridáva, že poľnohospodári sú pripravení znášať primerané škody.
Pozitívom podľa jeho slov už je, že regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora, ministerstvo pôdohospodárstva a poľovníci po toľkých rokoch konečne dospeli k záveru, že je lesná zver premnožená: „Stavy tejto zveri sú 1,5- až 2-násobné.“
„Zo zákona o poľovníctve je užívateľ poľovného revíru povinný dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Práve v tejto zmluve by sa mali poľovníci s poľnohospodármi vzájomne dohodnúť na tom, aké opatrenia, ktorá strana vykoná v záujme ochrany poľnohospodárskych plodín,“ reagovala Zuzana Peiger Ačjaková z rezortu pôdohospodárstva. Dodala, že povinnosťou užívateľa poľovného revíru je hospodáriť tak, aby dosiahol a udržiaval normovaný kmeňový stav zveri, teda jej primeranú početnosť. „Znížením stavov zveri sa znížia aj škody, ktoré zver spôsobuje.“
