Prvýkrát sa Roman Kaliarik pohrával s touto myšlienkou v januári 2007 pri sledovaní Svetového pohára. Práve vtedy Veronika pretekala v rakúskom Semmeringu. O šesť dni mala štartovať v chorvátskom Záhrebe, kde po prvýkrát Roman Kaliarik s Matejom Haškom vycestovali. „Na začiatku toho celého sme boli len štyria, následne sa pridali ešte ďalší traja. Fanklub sme spravili systémom idú chlapi a deti, bez žien. Postupne sa pridali aj priateľky a manželky až nakoniec vznikla veľká partia ľudí. Môžem povedať, že počtom ľudí, ktorí by s nami absolvovali minimálne jeden Svetový pohár sa dostávame k číslu 25 až 30,“ hovorí o začiatkoch fanklubu jeho predseda.
Niekedy letecky, väčšinou však autami
Na európske preteky Svetového pohára cestoval Roman aj s ostatnými nadšencami z Levíc väčšinou autami. Keď však mali možnosť ísť niekde ďalej, neváhali si požičať karavan, alebo nastúpiť do lietadla. „Preteky, ktoré boli dostupné v rámci Európy sme sa snažili navštíviť. Spoločne s Matejom Haškom som bol vo fínskom Levi za polárnym kruhom. To bolo asi najďalej čo sme boli. Taktiež sme navštívili také preteky, ako Méribel alebo St. Móritz, tam sme boli letecky. Dosť ďaleko je aj Lenzerheide vo Švajčiarsku, to sme si však požičali autokaravan. Všetko sme si financovali sami. Keď to mám tak ľudovo povedať, okrádali sme vlastné rodiny. Nechodili sme na veľké, zimné dovolenky, skôr to bolo o tom, že sme dávali peniaze do tohto,“ hovorí o najväčších zážitkoch Roman Kaliarik.
Posledný pretek bol plný emócií
V deň, kedy sa Veronika Velez-Zuzulová lúčila s aktívnou kariérou v nemeckom Ofterschwangu sa pretekov zúčastnil aj Roman so svojou rodinou. „Väčšina kamarátov bola s rodinami na lyžovačke v Taliansku, keďže na západom Slovensku boli jarné prázdniny. Takže sme boli len štyria. Počas pretekov sme boli plný očakávaní, že čo si pre nás Veronika pripravila. Až do poslednej chvíle všetko perfektne tajila. Takže kým sa neobjavila na obrazovkách, tak sme nevedeli, že je v kroji. Keď zišla dole z kopca, tak sme sa veľmi tešili, lebo to mala pekne vymyslené. Ale keď prišla do cieľa, tak som si aj poplakal. Bolo to aj tým, že jedna etapa sa končí a neviem čo budeme teraz robiť,“ povedal o poslednom preteku Velez-Zuzulovej Roman Kaliarik.
Určite navštívime naše obľúbené strediská
Počas jedenástich rokov sa povzbudzovanie našich lyžiarov stalo pre Romana súčasťou života. Niektoré strediská sa preto rozhodol navštevovať aj naďalej a podporovať aj ostatné slovenské a české lyžiarky. „Určite to nebudeme robiť v takom veľkom rozsahu ako sme to robili doteraz. Máme zopár pretekov, ktoré sa stali našimi srdcovkami, a to preteky v Záhrebe, ktoré bývajú na začiatku roka a potom ešte naše obľúbené stredisko, kde sme boli aj tento rok, Flachau. Samozrejme, keď niekde pôjdeme, povzbudíme či už Peťu Vlhovú, alebo Barboru Kantorovú,“ vysvetľuje Roman.
V rodine je jediný nelyžiar
Od posledného rozhovoru v roku 2012 pre MY Týždeň na Pohroní sa v tomto smere nič nezmenilo. „Tieto Vianoce moja priateľka a moje dve dcéry dostali lyže, ale ja nie. Ja mám takú tichú, nepísanú dohodu, že som musel počkať kým Veronika skončí s aktívnym lyžovaním. Mali sme dohodu, že keď skončí, naučí ma lyžovať,“ hovorí s úsmevom Roman Kaliarik. Napriek tomu sa Roman vo svojom voľnom čase venuje už 20 rokov sledovaniu pretekov F1. „Okrem lyžovania, je mojim druhým, veľkým koníčkom aj Formula. Pravidelne chodievam iba do Budapešti na Hungaroring. Od roku 1998 som asi nevynechal ani raz,“ zdôraznil nadšene.