ŽEMBEROVCE. V týchto dňoch odchádzajú posledné zavážky malých ovečiek zo Slovenska na taliansky trh. Práve tam je pečený baránok súčasťou sviatočného stola počas Veľkej noci.
Poľnohospodárske družstvo v Žemberovciach je čo do počtu stáda najväčším chovateľom v okrese a na Slovensku sa radí k lídrom. Aj keď je chov oviec stratovou činnosťou, podľa predsedu Milana Halmeša sa považuje za poľnohospodársku česť.
Zo stajne na kolesá
Na svet prišli začiatkom februára. Približne dvojmesačné mliečne jahňatá minulý pondelok, 19. marca, nakladali do kamióna, ktorý smeroval do Sabinova. Jahňacie mäso v agrokombináte schladili a expedovali k stálym odberateľom v Taliansku.
Sídlisko z konca socializmu vynovia. Pozrite sa, ako bude vyzerať (+ VIZUALIZÁCIE) Čítajte „Ide o jahňatá s priemernou živou váhou 12 až 12,5 kilogramu,“ priblížil predseda družstva. Kým v minulosti všetky naložili do kamióna, odvážili a na základe počtu vypočítali priemernú váhu, teraz vážia každé jedno jahňa osobitne pred nakladaním. Zákazník je náročnejší, malé alebo naopak príliš veľké kusy nechce.
„Na tohtoročnú Veľkú noc dodáme do 800 kusov jahniat,“ priblížil Milan Halmeš.
Živé kosačky
Ako povedal Eduard Janíček zo Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku, u nás je okolo 8-tisíc chovateľov, ktorí majú v stádach približne 400-tisíc oviec.
Prvé zavážky sa začali 14. marca. „Zo Slovenska tento rok odíde okolo 60- až 70-tisíc jahniat.“
Podľa jeho slov ale nejde o profitujúcu činnosť: „Výkupné ceny sú nízke a neodzrkadľujú náklady chovateľov.“
Ceny sú na úrovni 2,2 eura za kilogram živej váhy. Milan Halmeš preto v tejto súvislosti pripomína iné, hoci menšie pozitíva chovu oviec: „Spásavajú lúky a pasienky, dokonca ich niekde majú ako „živé“ kosačky. Tvoria tiež zamestnanosť na vidieku. Ale chov oviec skôr považujem za poľnohospodársku česť.“
Stačí ochutnať
Jahňacina je tradičnou potravinou v talianskych domácnostiach. Na Slovensku, ktoré je hornatou krajinou a ovce sem patria historicky, k favoritom na jedálnych lístkoch nepatrí.
„V tomto regióne nie je tradičná, skôr v zahraničí,“ hovorí Zuzana Karlíková, majiteľka levického penziónu. Zároveň pridáva, že keď si ju ich ubytovaní hostia z Talianska vyžiadajú, nie je problém jahňacinu zohnať a pripraviť.
Na jemné mäsko si už zvykli aj zamestnanci žemberovského družstva. „V minulosti nám pri jednej dodávke neodišlo asi sto kusov jahniat, tak sme mäso ponúkli zamestnancom. Teraz sa vždy pýtajú, či niečo ostane,“ pripomína s úsmevom príhodu z minulosti, ktorá zmenila myslenie a možno aj chute miestnych ľudí. „Je to o skúške. Keď jahňacinu raz ochutnáte, tak vám zachutí,“ tvrdí predseda a pridáva, že dôkazom je v ostatných rokoch zvýšený záujem Slovákov o výrobky z ovčieho mlieka.
Májové mlieko a bryndza sú najlepšie
Ovce a zvyšné jahňatá teraz čakajú v ovčíne v žemberovskom družstve na prvý deň, keď vyjdú na pastvu. Bude to na prelome apríla a mája, keď je najkvalitnejšia paša, a teda aj najlepšie mlieko a z neho májová bryndza.
Pre baču a jeho pomocníkov začne denno-denná rutina: Ráno od štvrtej do deviatej hodiny prvé dojenie, potom pastva. Do maštale sa stádo vráti okolo tretej popoludní a ďalšie štyri hodiny ich postupne doja. Denne je to približne 500 až 600 litrov mlieka. Sezóna sa končí v septembri. Zimu zvieratá strávia opäť v ovčíne.
