BRATISLAVA, LEVICE. Pred 20 rokmi, v roku 1998, vznikol Program transplantácie srdca na Slovensku. Slováci dovtedy podstupovali tieto závažné zákroky na pracoviskách v Čechách alebo v zahraničí.

Prvým pacientom, ktorému poškodené srdce nahradili „novým“ od darcu, bol Štefan Petrík z Jura nad Hronom.
Srdce „menili“ aj deťom
V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) sa počas dvadsiatich rokov od existencie uskutočnilo 311 úspešných transplantácií srdca, z toho 299 bolo dospelých pacientov a 12 detí. Ústav tiež prebral do dlhodobej starostlivosti 72 slovenských občanov, ktorí do vzniku národného ústavu podstúpili transplantáciu srdca v zahraničí, prevažne v Českej republike.

Stále sú ale takí chorí, ktorí na nové srdce čakajú. Podľa slov Sone Valášikovej, hovorkyne NÚSCH, bolo ku koncu minulého roka na čakacej listine na transplantáciu srdca 51 pacientov. Na darcu čakajú niekoľko mesiacov, niekedy až rokov.
Ako vysvetľuje, pacient musí spĺňať dve podmienky – jeho ochorenie srdca, najčastejšie srdcové zlyhávanie, musí mať veľmi vážnu prognózu, čo sa týka dožitia, kde odhadovaná prognóza je menej ako rok. Súčasne nesmie mať kontraindikácie - nesmie mať ochorenie alebo poškodenie nejakého iného orgánu, ktoré veľmi limituje jeho život alebo mu komplikuje pooperačný priebeh a dlhodobé prežívanie s transplantovaným srdcom.
Čo predchádza zákroku?
Na začiatku je pacient s ťažkým ochorením srdca. Ten sa lieči všetkými dostupnými metódami. „Ak sa však pacient po liečbe necíti dobre a jeho prognóza života je veľmi krátka, môže byť zaradený na čakaciu listinu a čaká na svojho darcu,“ približuje hovorkyňa začiatok cesty, ktorá býva behom na dlhé trate. V prípade, že sa pre pacienta nájde vhodný darca, začína sa odberový proces - teda odber orgánu, transplantácia orgánu, pooperačná starostlivosť. Pacientovi sú pravidelne predpisované lieky, ktoré mu potláčajú imunitu a je do konca života pacientom.
„Samotná operácia trvá zhruba päť hodín. Po nej však nasleduje intenzívna pooperačná starostlivosť o pacienta. Po transplantácii je pacient v starostlivosti špecializovaného pracoviska celý život,“ dopĺňa ďalej.
Priemerné prežívanie u pacientov po transplantácii srdca je 17 rokov. Rozhodujúci je prvý rok.
Kto sú darcovia srdca
Podľa hovorkyne až 99 percent darcov srdca pre pacientov NÚSCH pochádza zo Slovenska, ale existuje limitovaný program výmeny orgánov s Českou republikou.
Na otázku, ktoré faktory určia, že darca a prijímateľ „patria k sebe" a je možná transplantácia, odpovedala, že faktorov je hneď niekoľko. V prvom rade je rozhodujúca urgencia transplantácie, kde prednosť majú pacienti vo veľmi zlom stave a tí, ktorým hrozí úmrtie v najbližších týždňoch. Samozrejme, nevyhnutá je zhoda krvných skupín darcu a príjemcu, ktoré musia byť kompatibilné. Pomer hmotnosti a veľkosti tela darcu a príjemcu musia byť v rovnováhe. Zreteľ sa berie aj na dĺžku čakania.
Priekopníkom bol Štefan Petrík
Prvá úspešná operácia sa konala v marci 1998 - transplantácii srdca sa vtedy podrobil 58-ročný Štefan Petrík z Jura nad Hronom. Zmenilo sa odvtedy niečo? „Podmienky sú v podstate rovnaké, to znamená rovnaké chirurgické postupy. Imunosupresívna liečba sa mierne zdokonalila - nové lieky, ale neprinášajú podstatné zmeny. Máme podstatne viac skúseností, sme úspešnejší. Transplantácia srdca ako operácia sa však nemení,“ vysvetľuje Soňa Valášiková a pridáva, že prvý pacient, ktorému bolo transplantované srdce, žil 9,5 roka, pričom nezomrel na srdcové ochorenie.

Na základe 20-ročných skúseností špecializovaného pracoviska hovorí, že 80 percent pacientov po transplantácii srdca žije dlho a dobre, dokážu sa vrátiť k svojim rodinám, dokážu mať deti, vracajú sa do práce. „Transplantácia srdca nielen vracia život, ale aj kvalitu života. Ľudia sú schopní vykonávať všetky činnosti, ktoré vykonávali v období svojho zdravého života,“ dodáva.