Článok pokračuje pod video reklamou
BÁTOVCE. Budovy základných škôl postavené pred rokom 1989 sa stali pre obce ako ich zriaďovateľov často danajským darom. Stavby s plochými strechami, z nekvalitných materiálov a nekvalitne vykonanými stavebnými prácami, do ktorých opráv a údržby sa neinvestovalo, sú neraz časovanými bombami. Svoje o tom vedia aj v Bátovciach.
Ochorenia srdca a rakovina vystrelili Levický okres na najvyššie priečky v rámci Slovenska
Vyše 35-ročná škola
V tunajšej škole sa začalo vyučovať 1. septembra 1982. Odvtedy na budove školy spravili len menšie opravy. Zmeny nastali s nástupom nového starostu.
„Za ostatné tri roky sme na budove školy vymenili vchodové dvere, prednostne okná na triedach, kde sa nám deti zdržiavajú najviac, vymenili sme všetky radiátory, polovicu sociálnych zariadení, v niektorých triedach plávajúce podlahy, zrekonštruovali sme jedáleň. Školu sme splynofikovali a staré 35-ročné kotly na koks nahradili plynovými pecami,“ opisuje starosta Peter Burčo a dopĺňa, že ešte predtým, za bývalého vedenia, zrekonštruovali podlahy na chodbách a vymenili niektoré okná.
Vodu zo strechy chytali do hrncov
Víchrica a dažde vlani v júli ale narušili strešnú krytinu a do školy začalo zatekať. Lokálne opravy strechy boli dosť nákladné a nepriniesli požadovaný efekt. Obec sa preto obrátila na ministerstvo školstva so žiadosťou na riešenie havarijného stavu.
„Bezprostredne po podaní žiadosti ministerstvo nereagovalo ani pozitívne, ani negatívne. Vedeli sme, že žiadosť je zaregistrovaná a máme čakať. Čakali sme,“ spomína starosta.
Lenže na jeseň, keď prišli výdatnejšie dažde, sa zatekanie do jednotlivých tried zväčšovalo. Zatekalo do troch tried, navyše sa objavili ďalšie menšie lokálne zatekania. „Už v novembri sme museli spolu s riaditeľom školy Romanom Salinkom spraviť niekoľko rozhodnutí. Triedy, do ktorých zatekalo, sme vypratali a uzavreli, rozmiestnili sme hrnce, vedrá a do nich zachytávali vodu, ale bol to nekonečný nič neriešiaci kolotoč. Stav bol naozaj vážny, niekde opadla omietka, niekde boli narušené stropy. Prvoradé bolo zaistiť bezpečnosť žiakov,“ zdôraznil starosta.
V prvý decembrový týždeň voda začala pretekať z vrchného poschodia na prvé. Mohlo dôjsť k porušeniu statiky a ďalším škodám.
„Urgovali sme našu žiadosť na ministerstve a po polroku sme konečne dostali aj odpoveď – pozitívnu. Peniaze nám schválili, na účet prišli veľmi rýchlo,“ opisuje. Situácii pomohlo aj to, že začalo mrznúť a voda, ktorá bola medzi krytinou a stropom zamrzla. Vytvorila sa tak izolácia a do tried nepršalo.
„Zatiaľ sme rozbehli všetky prípravné práce – verejné obstarávanie, uzavretie zmluvy. Súčasne sme strechu aspoň lokálne opravovali, aby sa situácia nezhoršovala. S prácami na rekonštrukcii sme mohli začať až koncom februára, keď sa počasie trochu umúdrilo.“
Kompletná oprava strechy
V rámci žiadosti na ministerstve riešili aj zateplenie a izoláciu strechy. Na dve vrstvy polystyrénu ide izolačná fólia. Záruka na materiál je 20 rokov, vydržať by ale mala aj 30 rokov.
Na kompletnú rekonštrukciu strechy školy je rozpočet 85-tisíc eur. Išlo tam napríklad päť kamiónov polystyrénu a jeden kamión fólií. Práce boli rozdelené na dve etapy. V prvej etape, kým mrzlo sa dala robiť predpríprava na atiky, od 14. marca sa začala fáza dva, keď sa začal ukladať polystyrén, geotextília a krycia fólia. „Počasie nám opäť neprialo, kvôli ochladeniu sme museli práce pozastaviť. Ale tie časti, ktoré boli najhoršie sú už zakryté, takže so zatekaním by už problém nemal byť. Navyše by sa zateplenie a zaizolovanie strechy malo prejaviť aj úsporou nákladov pri vykurovaní objektu.“ vysvetlil starosta s tým, že snaha modernizovať školu opravou strechy nekončí: „Treba nám ešte vymeniť zvyšné okná a ideálne školu aj zatepliť. To by som už bol spokojný.“
Škola má veľký areál, ktorý je možné využiť na rôzne aktivity. Tento rok na jar tam plánujú vysádzať ovocné stromy a viesť tak deti k starostlivosti o prírodu a životné prostredie.
Ďalšie obecné objekty
V obci robia priebežne opravy aj na relatívne nových stavbách. Gazdovský dvor má desať rokov, už na ňom vynovili omietky vnútri i zvonka a omaľovali, chystajú opraviť vstupnú bránu. Na budove obecného úradu osadili drevené okná pred desiatimi rokmi, teraz ich už ošmirgľovali a natreli a predpokladajú, že takto vydržia ďalších osem rokov. Dom smútku, ktorý má 15 rokov, chcú tento rok nanovo omietnuť, zrenovovať okná a budovu odvodniť.
„Aj pri riadení obce sa snažím využívať zdravý sedliacky rozum, nenechať všetko dospieť až do havarijného stavu, ale postupne predlžovať životnosť majetku obce. Je to lacnejšie aj efektívnejšie,“ dodal Burčo.
