MOSKVA, LEVICE. Lucia Kleinová vymenila nitriansku univerzitu za Puškinov inštitút v Moskve. Okrem denno-denného zdokonaľovania sa v ruskom jazyku dvakrát do týždňa bojuje pod sieťou. Vďaka volejbalu a pozitívnemu vzťahu k športu si ju čitatelia regionálnych novín MY Týždeň na Pohroní môžu pamätať ako našu športovú spolupracovníčku.
Ako ste sa dostali do Moskvy?
- V súčasnosti som v 2. ročníku magisterského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Študujem odbor ruský jazyk v interkultúrnej a obchodnej komunikácii. Keďže štúdium cudzieho jazyka je najlepšie v krajine, kde sa ním hovorí, tak som sa vybrala do Moskvy. Som tu v Štátnom inštitúte ruského jazyka A. S. Puškina od 5. februára do 26. apríla. Dostala som sa sem cez organizáciu SAIA, ktorá spolupracuje s Ministerstvom školstva SR.
Levice: V hradnom parku chcú obnoviť voľakedajšie jazierko. Pozrite sa, aké ďalšie novinky chystajú (+ FOTO) Čítajte Ruský jazyk naberá v ostatných rokoch na popularite. Čím zaujal vás?
- Láska k ruštine sa zrodila na Gymnáziu Andreja Vrábla v Leviciach, kde som si k povinnej angličtine mala vybrať buď nemčinu alebo ruštinu. Nemčina sa mi ako jazyk nikdy nepáčila, preto výber padol na ruštinu, čo som za tie roky nikdy neoľutovala. Mali sme výbornú učiteľku Olympiu Mókušovu, vďaka ktorej som si tento jazyk obľúbila. A keďže to bol na gymnáziu jeden z mála predmetov, ktorý ma bavil, tak som sa v tom rozhodla pokračovať aj na vysokej škole.
Súťaž na opravy ciest v Nitrianskom kraji museli zrušiť. Čo vytkla kontrola župe? Čítajte Čo vás čakalo v štátnom inštitúte v Moskve? Aký tu je systém štúdia?
- Dostala som sa do najlepšej internacionálnej skupiny, kde je veľká rôznorodosť študentov, či už z Európy, ale aj z celého sveta – z Bosny a Hercegoviny, Srbska, Rumunska, Poľska, Francúzska, USA, Argentíny, Kuby, Slovenska, Česka, Slovinska, Vietnamu. Najväčší rozdiel vidím v tom, že tu v Rusku nikto príliš nerieši dochádzku. Človek môže vynechať aj viac ako polovicu semestra a nikomu to nepríde čudné a dokonca sa z toho nevyvodzujú žiadne dôsledky. U nás by som už za to bola dávno vyhodená zo školy. Všetko je tu voľnejšie, ale to je spôsobené ruskou mentalitou - nikdy nikam nechodia načas. Spomedzi spolužiakov som si našla dobrých kamarátov, s ktorými trávim čas aj mimo vyučovania. Učitelia sú ústretoví a nás, stážistov, berú uvoľnenejšie oproti študentom, ktorí študujú bakalára alebo magistra. Uvediem príklad: domácu úlohu som si urobila naposledy v prvý týždeň, a potom som pochopila, že nikto z učiteľov ani len neočakáva, že ju niekto bude mať spravenú (smiech).
Ako vyzerá váš denný program - režim v Moskve? Máte čas aj na váš obľúbený volejbal?
- Momentálne mám dosť jednotvárny režim, keďže sa snažím dokončiť diplomovú prácu, aby som v máji mohla na Slovensku štátnicovať. Ale na kamarátov, pamiatky a zábavu sa vždy čas nájde aspoň cez víkend. Na moje obrovské potešenie sa na internáte hráva volejbal 2-krát do týždňa. Žiaľ, úroveň nie je príliš vysoká, preto sa už neviem dočkať na svoj levický tím a lepšiu úroveň volejbalu (smiech).
Čo vám v Moskve alebo celkovo v Rusku vyhovuje? Čo naopak nie? - Vyhovuje mi tu anonymita. Ako sa hovorí, Levice sú väčšia dedina, a každý vás pozná, tu je to o niečom úplne inom. Rovnako je Moskva obrovským multikultúrnym centrom, preto tu na sto metroch môžete vidieť všetky rasy a nepríde vám to absolútne čudné.
Najskôr som si nevedela zvyknúť na veľké vzdialenosti a na fakt, že tu čas neskutočne letí. Teraz, po dvoch mesiacoch som už plne adaptovaná a cestovať niekam spojmi hodinu a prejsť len pár kilometrov mi už nepríde absolútne čudné. Je tu veľa áut a zápchy. V metre veľa ľudí. Ale aj na to som si zvykla.
Bývam na internáte, ktorý je spojený do jedného komplexu so školou. Na bunke, kde je pre dve izby spoločné sociálne zariadenie, bývam v dvojmiestnej izbe s Taliankou a vedľa v „trojke“ sú tri Rumunky. Televíziu nemáme, takže ruské programy nesledujem, no keby som chcela, cez internet by sa dalo.
Je tu ohromný výber jedla, ktorý si viete prispôsobiť všetkým chuťovým bunkám sveta. Vo veľkom tu jedia palacinky, po rusky bliny, je to snáď ich najobľúbenejší dezert. Ruským nápojom je čierny čaj a pijú ho neustále. Káva je až na druhom mieste. Z čoho som bola ale dosť prekvapená je, že snáď všetci Moskovčania milujú fast food. V nákupnom centre je vždy zaľudnené len to najvyššie poschodie, kde sa predáva fast food. Holdujú mu hlavne mladí ľudia, ktorí to majú ako „kultúru".
Na čo som si ale doteraz nezvykla je, že nemôžem piť vodu z kohútika a že toaletný papier nepatrí do záchoda, ale do koša vedľa neho. Našťastie, na internáte to máme na európsky štýl, no akonáhle prídete do nákupného centra, reštaurácie, baru, tak nastáva problém so zaužívanými zvykmi.
Moskviči sú veľmi priebojní, pchajú sa, strkajú sa a ponáhľajú. Je to spôsobené zrejme veľkomestom, no ja mám vždy šok, keď ma niekto prevalcuje v metre alebo ma nepustí najskôr vyjsť z metra, aby až následne on nastúpil. Rovnako je to aj s dverami - tu neplatí pravidlo, že najskôr sa vychádza, a potom vchádza. Jednoducho silnejší vyhráva.
Ale zistila som, a zopár ľudí mi to aj povedalo, že sa podobám na Rusku zo strednej časti Ruska, že zrejme vyzerám ako tunajšia - všetci sa ma s obľubou pýtajú na cestu. Najskôr som bola úplne stratená a odpoveď som im nevedela dať, no teraz, ak sa práve nachádzam v známej oblasti, už bez problémov navigujem ľudí. (smiech).
Keď je u nás vonku chladno, žartujeme, že je zima ako v Rusku. Ako to teda je? Aká je zima v Rusku?
- Tento rok, tak ako u nás, zima začala v Moskve veľmi neskoro. Doslova a do písmena v tom čase, ako som sem prišla. Dovtedy nebol sneh a ani nejaké extra mínusové teploty. Takže som si zimu užila plnými dúškami a mám jej už po krk. Po rusky: zimy uže nadojelo - to tu môžete počuť na každom kroku, všetci netrpezlivo čakajú jar. Posledné dni sa už trochu otepľuje, no v noci sú stále mínusové teploty, takže sneh ubúda len pomaličky. Každú noc chodia bagre a tatrovky a odvážajú sneh nevedno kam. Zvykala som si na ňu ťažko a trvalo mi to aspoň mesiac. Dokonca som zrejme aj ochorela, mala som zápal priedušiek. No teraz, po dvoch mesiacoch, som už frajerka a zima mi už nie je. Dokonca nám je na internáte teplo a stále otvárame okno.
S Ruskom sa tiež spája vodka, alebo vo všeobecnosti pitie tvrdého alkoholu. Vyskúšali ste? Čo na to hovoria Rusi?
- Samozrejme, ruskú vodku som ochutnala, ale keďže nie som žiaden „gurmán“, tak nevidím rozdiel medzi našou a ich. Ale ľudia hovoria, že je tu určite lepšia. Z alkoholu sa tu dá kúpiť len vodka, pretože takmer všetko ostatné je importované a vďaka clu sú ceny neskutočne vysoké. Dokonca som raz videla v obchode Becherovku, no bola 2- až 3-krát drahšia ako u nás. A stereotyp, že Rusi veľa pijú, je aspoň podľa mojich skúseností absolútny mýtus. Je dosť pravdepodobné, že pije nižšia vrstva obyvateľstva.
Čo sa alkoholu týka, tak, žiaľ, Česko a Slovensko tu má najhoršiu povesť a nikto už s nami nechce piť (smiech).
Stihli ste si pozrieť pamiatky v Moskve? Ktoré budú pre vás nezabudnuteľné?
- Pamiatok a zaujímavých miest je v Moskve neskutočné množstvo, preto som ešte všetky nevidela. Teraz v apríli sa chystám viac cestovať, keďže bude teplejšie a snáď už bude diplomovka čoskoro hotová.
Červené námestie, hlavná turistická pamiatka, je naozaj ako z rozprávky. A hlavne v noci, keď sa všetko rozsvieti. Všetko je v noci krajšie, celé centrum hrá svetlami a farbami. Takže určite je Červené námestie pre mňa zatiaľ to naj. Predposledný víkend sa chystám do Sankt Peterburgu, kde strávim tri dni. Mnohí hovoria, že je to krajšie mesto ako Moskva, tak sa chcem o tom presvedčiť na vlastné oči.
Máte za sebou približne polovicu pobytu a štúdia. Čo vám to dalo?
- Zo srandy hovorím, že vďaka mojim českým kamarátom som sa v Moskve za tri mesiace naučila povedať české „ř“ a slová piesne z Mrázika, kde spieva Ivánuška (smiech).
Čo sa ruštiny týka, prestala som sa hanbiť hovoriť po rusky, čokoľvek sa kohokoľvek opýtať, v reštaurácii si vypýtať jedlo a opýtať sa, z čoho je zložené a podobne. Keď si porovnám prvý a posledný týždeň, tak som úplne niekde inde. Trochu je škoda, že netrávim veľa času s Rusmi, pretože tí sa príliš s cudzincami na internáte nebavia, až na výnimky. Rusi sa rozprávajú s cudzincami radšej po anglicky, aby sa mohli v angličtine zlepšovať. Takže sa po rusky rozprávam väčšinou s cudzincami, ktorí robia chyby, rovnako ako ja. Ale prínos tejto stáže je pre mňa nevyčísliteľný.
Stihli ste si nájsť v Moskve priateľov?
- Našla som tu jedného Čecha Davida a Češku Máriu, s ktorými som denno denne v kontakte, lebo sme si povahovo sadli. Rovnako dobre si rozumiem aj mnohými ďalšími, s ktorými hrávam takmer každý večer ping pong na internáte, alebo hrám dvakrát do týždňa volejbal. Väčšina ľudí je tu veľmi milá, príjemná a kamarátska. A hlavne nás všetkých spája ruský jazyk.
Čo vás čaká po návrate domov do Levíc. Aké sú vaše ďalšie plány?
- Ešte kým odídem domov, musím odovzdať diplomovú prácu. Zhruba tri až štyri týždne po návrate ma čakajú štátnice. No a po nich príde minimálne 40-ročná pracovná doba, na ktorú sa teším aj neteším. Začala som sa pohrávať s myšlienkou, že by som sa možno kvôli práci vrátila do Moskvy, no je to zatiaľ len sen. Čas ukáže. Ak nie, tak zostávam na Slovensku a budem sa snažiť nájsť si prácu, ktorá ma bude v prvom rade baviť a ktorá ma uživí (smiech).
