BÁTOVCE. O tom, že to myslia so záchranou starých a krajových odrôd ovocných stromov v regióne Hontu a Tekova vážne, svedčí aj podujatie, ktoré sa konalo v apríli v komunitnom centre. Gazdovský spolok Hont – Tekov v spolupráci s obcou Bátovce a Devičany zorganizoval odbornú prednášku Bruna Jakubca Krajina ovocných stromov. V rámci nej obce prezentovali svoje aktivity smerujúce k záchrane starých odrôd ovocných stromov.
V auditóriu sedeli členovia spolku - biofarmári i takí, ktorí sa venujú týmto aktivitám vedľa hlavného podnikania či zamestnania. Súčasťou bola aj malá expozícia ich produktov – sušené ovocie či džemy a sirupy zo starých odrôd.
Na viacerých miesta regiónu plávajú na hladinách uhynuté kapry. Pitval ich veterinár Čítajte Nové výsadby v Bátovciach a Devičanoch
Domáci starosta Peter Burčo pripomenul, že v areáli Základnej školy v Bátovciach začiatkom apríla vysadili 50 ovocných stromov, medzi nimi aj staré odrody hrušiek a jabloní. „Teším sa, že sa nám myšlienku prinavrátenia ovocných drevín do dediny darí realizovať,“ povedal starosta a dodal, že chcú v týchto aktivitách pokračovať a v spolupráci s obcou Devičany vysadiť aleju takýchto stromov na ceste medzi obcami.
Starostka Devičian Dana Lančaričová priblížila, že obec zrekultivovala staré smetisko v lokalite Pažiť a rozhodli sa tam vysadiť vysokokmenné čerešne. Jarná výsadba však nemala úspech. Zopakovali to formou adopcie - stromy vysadili obyvatelia, ktorí sa o ne budú aj starať. Táto jesenná výsadba mala úspech, stromy sa ujali, a tak vstup do obce od Pukanca bude zdobiť ovocný sad starých odrôd.
„V týchto aktivitách chceme pokračovať. V rámci májových brigád chceme upraviť ďalšie bývalé smetisko v obci smerom na Bátovce. Tam vysadené stromy by mali pokračovať alejou vedľa cesty smerom na Bátovce,“ doplnila starostka s tým, že ide o komplexný projekt, ktorého výsledky by mali ostať aj pre ďalšie generácie.
Obyvateľka osady Ladislavov Dvor: Veľmi, veľmi, veľmi by som sa chcela vrátiť do Levíc Čítajte Ovocie v erboch
Bruno Jakubec je absolventom Katedry ekológie a environmentalistiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, pracuje ako odborný asistent na Technickej univerzite. Vo svojej akademickej práci sa venuje najmä výskumu starých a krajových odrôd, ich výskytu, stavu, ohrozeniu.
Na podujatí podal množstvo zaujímavých informácií o starom ovocinárstve na Slovensku. Až 239 slovenských obcí má v názve alebo v erbe ovocie, ovocný strom alebo vinič. Najviac, až 160 má vinič, z ovocných stromov má najviac v názve či erbe jabloň – 23.
V rámci výskumu zmapovali obce, v ktorých sa pestovali ovocné stromy. Ich zastúpenie na území Slovenska je dosť nerovnomerné, ale severná a východná časť Levického okresu patrí k tým, kde je takýchto obcí najviac. Stromy mali životnosť aj 100 až 150 rokov. „Rozširovaním ich pestovania môžeme prispieť k obnove krásy a funkčnosti vidieckej krajiny,“ povedal Jakubec.
Podľa jeho slov staré odrody prinášajú pestrú paletu chutí a možností spracovania. Zistili až 185 odrôd jabloní. Napr. v Bošáci sa kedysi vyrobilo 37 ton sušeného ovocia a 28 tisíc litrov pálenky.
Staré odrody sa delia na historické do roku 1870 a klasické, v rokoch 1870 až 1950. Po roku 1950 začalo šľachtenie odrôd pre intenzívne veľkovýrobné ovocinárstvo.
Bude Deň moruší
Manažérka občianskeho združenia Tekov – Hont Monika Slížiková informovala o projekte záchrany moruše čiernej, ktorý vznikol v spolupráci Strednou odbornou školou v Leviciach Pod amfiteátrom a piatimi obcami Bátovskej kotliny – Pukanec, Bátovce, Devičany, Bohunice a Žemberovce, pridal sa aj Štátny archív Levice. „Snažíme sa o vyčistenie moruší. Do chotárov obcí chodia dobrovoľníci, ktorí po vyčistení nechajú tabuľku, že si dovolili vstúpiť na súkromný pozemok. Budeme radi, keď sa k nám pridajú vlastníci moruší, ktorí ich majú na pozemkoch. Pokiaľ nebudú mať záujem, adoptujú si jednotlivé stromy dobrovoľníci a budú sa o ne starať.“
V Pukanci sú už moruše zmapované, je ich tam okolo 450 kusov, každá je zaznačená v mape, má určené GPS súradnice. O toto sa budú snažiť aj v ďalších obciach.
„Žijú tu ľudia, ktorí vedia plody moruše spracovávať. Tie sú nielen chutné, ale aj veľmi liečivé. Farmaceutická loby je silná, ale verme, že ovocinárska loby bude silnejšia,“ povedala Slížiková a pridala malú pozvánku. Na 1. septembra pripravili Deň moruší. Bude v Pukanci a popri podujatí pre verejnosť by chceli pripraviť aj odbornú konferenciu. „Cieľom tohto nášho snaženia by malo byť aj vyhlásenie moruše za chránený krajinný výtvor,“ dodala.
Na záver podujatia predviedol B. Jakubec praktickú ukážku výsadby ovocného stromčeka. Na dvore komunitného centra pribudla vysokokmenná čerešňa, ktorá bude živou pamiatkou na toto podujatie.
Autor: Štefan Ráchela
