LEVICE. Levičanovi Stanislavovi Davidovi vyšla pred nedávnom publikácia venujúca sa ohrozenej skupine hmyzu. Odonatológia, veda zaoberajúca sa vážkami, je už dlhší čas pre rodáka z Moravy doslova vášňou. Napísanie knihy Vážky Tekova a Hontu je preto akýmsi vyvrcholením autorovej práce a 30–ročného výskumu z oblasti odonatológie. Ide zároveň o prvú publikáciu, ktorá formou atlasu predstavuje vážky Slovenska v regionálnom rozsahu. „Našim cieľom bolo zostaviť text tak, aby ho čitateľ, ktorý nie je špecialista, neodložil už po prečítaní prvej stránky,“ vysvetľuje Stanislav David, podľa ktorého nemá knižka ambície byť ďalšou vedeckou publikáciou.

Určená je všetkým milovníkom vážok
Vydanie publikácie o vážkach bolo pre samotného autora výzvou. „Bola by chyba nevyužiť možnosť zviditeľniť región Tekova a Hontu,“ priznáva autor žijúci v Leviciach už skoro 40 rokov. Jeho cieľom bolo predovšetkým spropagovať vážky ako ochranársky dôležitú skupinu hmyzu a povzbudiť ľudí k jej ochrane. Dielo mapuje 52 vážok zo skúmaného územia Tekova a Hontu. Dopĺňajú ho detailné informácie o jednotlivých druhoch, o ich lokalizácii a vzhľade. „Čitateľovi sú ponúknuté informácie o stavbe tela, spôsobe života, ohrození a ochrane vážok,“ opisuje.

K vážkam sa dostal cez múzeum
Keď v roku 1981 začal Stanislav David pracovať ako botanik v Tekovskom múzeu, namieril svoj prvotný výskum na zanikajúcu riečnu krajinu v okolí koryta rieky Ipeľ. A napriek tomu, že jeho snom vážkarstvo nikdy nebolo, vďaka hydrobiológovi Pavlovi Devánovi sa dnes venuje tomu, čo ho baví. „Nasmeroval ma na výskum vážok, ktoré boli na Slovensku takmer zabudnutou skupinou vodného hmyzu,“ spomína ekológ.
Asistuje pes Žofka
Už vyše 20 rokov pôsobí Stanislav David ako pracovník Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied. Okrem toho je vysokoškolským učiteľom Katedry ekológie a environmentalistiky na UKF v Nitre. A hoci sa deti Stanislava Davida vážkam nevenujú, o to viac mu pri terénnom výskume asistuje rodinný pes Žofka.