BOHUNICE. Okolie Levíc malo od 13. storočia z mlynárskeho hľadiska významné postavenie. Najväčší rozmach nastal od polovice 18. storočia.
Podľa tzv. vodnej knihy v obciach na hornom úseku povodia riečky Sikenica, v hontianskej severovýchodnej časti Levického okresu (po Krškany) bolo v rozpätí rokov 1890 -1948 spolu 23 vodných mlynov. V dôsledku malej vodnosti Sikenice a jej prítoku Jablonky sa využívali mlyny s kolesom na vrchný pohon.
Najvýznamnejšou lokalitou sa stali Bohunice. Už v polovici 18. storočia tu bolo šesť mlynov, všetky na Sikenici a udržali sa až do polovice 20. storočia.
Keďže od roku 1951 boli na Slovensku zo zákona zrušené živnosti, väčšina malých dedinských vodným mlynov prestala pracovať. Mnohé mlyny ich majitelia opustili a tieto stavby schátrali, ba i zanikli. V lepšom prípade ich predali na rekreačné chatky.

V Levickom okrese bol výnimkou tzv. Turčanov mlyn za Bohunicami, ktorý získalo od pôvodného majiteľa Tekovské múzeum v Leviciach. Ako vysunutá expozícia múzea bol verejnosti sprístupnený v roku 1978 po rozsiahlej rekonštrukcii. Mlynská usadlosť bývalého mlynára Pavla Turčana sa nachádza asi dva kilometre od horného konca obce, pri potoku Sikenica v prekrásnom prostredí Štiavnických vrchov.
Od šľachtica po múzeum
Mlynom ma previedol Ján Hajdamár, ktorý spolu s manželkou Emíliou pomáha lektorke múzea Márii Ďurekovej sprevádzať návštevníkov. Jánovi predkovia boli kedysi mlynári v Bohuniciach.
„Mlyn nechal postaviť šľachtic Štefan Péli Naď, podielnik bohunického panstva, v polovici 18. storočia. Bol to druhý panský mlyn v Bohuniciach. Potom ho mali Jánokiovci a po nich barón Ňári. Po Ňáriovcoch získali mlyn Hajdamárovci a tí ho predali Pavlovi Turčanovi,“ vysvetlil históriu mlyna.

Mlyn fungoval do 1. marca 1950, potom boli všetky súkromné mlyny odstavené, zaplombované. Nesmeli mlieť ani pre vlastnú potrebu. Turčanovci tu ďalej bývali až do roku 1975, keď mlyn ponúkli Tekovskému múzeu.
Mlyn odoberá hnaciu vodu z potoka asi 200 metrov proti prúdu, kde bola postavená prepadová hať zrubovej konštrukcie. Od hate sa voda odrážala do vykopanej priekopy – náhonu.
Ako sa kedysi mlelo?
Najskôr sme vošli do kolesovne. Od stavidla privádzal vodu na koleso žľab. Voda padala do tzv. korcov, ktoré sa napĺňali, klesali a postupne sa vyprázdňovali. Krútiaci pohyb sa prenášal sústavou prevodov na mlecie, triediace a dopravné zariadenia v mlynici, kde sa dodnes zachoval pôvodný šrotovník.
Vnútrajšok mlynice nie je len technicky dômyselne riešený, ale má aj estetické prvky. Nosné stĺpy, hrady a lavice sú vyrezávané ornamentmi.

Počas druhej rekonštrukcie v roku 1938 Turčan mlyn elektrifikoval, ako poistku namontoval elektromotor. „Ale za 12 rokov ho nepoužil. Na pohon vraj vždy stačila voda,“ vysvetlil sprievodca a pridal, že mlynára Turčana poznal už ako chlapec, keď ho navštevoval.
Mlynári mali spoločenské postavenie
Obytná časť pozostáva z izby, kuchyne a komory, ku ktorej prilieha pivnica. Aj dnes je zariadená dobovým nábytkom a inventárom. Zariadenie domácnosti ukazuje, že mlynárstvo bolo prosperujúce odvetvie a užívalo aj spoločenský status. Je zaujímavé, že mlynári sa často menili, mlynárstvo sa nededilo a noví mlynári prichádzali zo severu Slovenska, z Turca, Liptova.

Drevené stropy v miestnostiach sú novšie. Podľa slov Jana Hajdamára ich Turčan nechal urobiť po vojne. Na mlyn totiž padla letecká bomba a prepadla sa až do kuchyne. Našťastie nevybuchla.
S Hajdamárovcami súvisí ešte jedna príhoda z mlyna. Začiatkom roku 1945 tu stál front. V mlyne sídlilo nemecké veliteľstvo. Zhodou okolností tu vypočúvali Janovho otca Ladislava Hajdamára. Bol totiž partizánom v oddieli Jozefa Juska, ktorý sídlil pod vrchom Tatiar nad Pukancom. Keď bol po potraviny u svojich rodičov v Bohuniciach, zajala ho nemecká hliadka. Našťastie sa mu počas eskortu podarilo ujsť a vrátil sa k oddielu.
Sezóna v mlyne sa začala
Mlyn je prístupný verejnosti od mája do októbra, denne od 9. do 18. hodiny, okrem obedňajšej prestávky. Najväčšia návštevnosť je počas prázdnin.
V rámci Noci múzeí a galérií organizuje Tekovské múzeum v mlyne celodenné podujatie. To tohtoročné, ktoré sa konalo 19. mája, bolo výnimočné tým, že expozícia oslavuje 40. výročie. Od rána do polnoci bol prichystaný pre návštevníkov program. Vystúpili tu seniori z Bátoviec, deti zo Základnej školy Bátovce, DFS Pečeničan, Spevácka skupina z Tekovskej Breznice a Folklórna skupina Baďančanka z Baďana, premietali film o vysunutej expozícii a losovala sa tombola. Seniori z Bátoviec ponúkli párance a guláš a členovia Gazdovského spolku Hont – Tekov zase svoje výrobky, nechýbali tradiční remeselníci.

Keďže Noc múzeí a galérií mala už vlani veľký úspech, organizovali tu každú poslednú nedeľu mesiaci tzv. Farmársku nedeľu. V tejto tradícii budú pokračovať aj v tomto roku.
Autor: Štefan Ráchela