LEVICE. Tutslovakia Esperanto-Renkontiĝo – patríte k ľuďom, ktorí nemajú žiadnu predstavu o tom, o čo ide? Alebo naopak, dokázali ste určiť jazyk a poznáte aj význam jednotlivých slov? Reč je o esperante, medzinárodnom jazyku, ktorý je krásny svojou nenáročnosťou.
Ludwik Zamenhof, poľský lekár, si už v mladosti zaumienil vytvoriť ľahko naučiteľný neutrálny jazyk, ktorý by nepatril žiadnemu národu, a tým by odbúral jazykovú diskrimináciu v medzinárodnej komunikácii. To sa mu aj podarilo, v roku 1887 položil základy esperanta. Hovorí sa, že ovládal niekoľko jazykov, vďaka čomu dokázal vybrať to najlepšie z nich a vytvoriť niečo unikátne. Zaujímavý jazyk so zaujímavou budúcnosťou.
Štúrovské: Píš ako počuješ platí aj v inom jazyku. Poznajú ho na celom svete. Počuť ho bolo aj v našom regióne! Čítajte Tento rok spoznávali Levice
Začiatkom mája boli Levice po prvýkrát hostiteľom esperantských nadšencov. V priestoroch SOŠ poľnohospodárskej sa uskutočnilo celoslovenské esperantské stretnutie (Tutslovakia Esperanto-Renkontiĝo). Ide o každoročnú akciu, ktorej hlavným cieľom je stretnúť sa, podať správy klubov a združení, či naplánovať budúce aktivity. Neprišli iba funkcionári, ale aj ľudia, ktorí by sa radi porozprávali alebo sa podieľali na ďalších aktivitách. Program pozostával z odborných prednášok, ale aj spoznávania mesta a okolia. Účastníci si urobili zastávku napríklad v Bátovciach, kde v minulosti pôsobil jeden z najdôležitejších ľudí esperantského slovenského hnutia a zároveň autor prvej slovenskej učebnice esperanta pre Slovákov – Albert Škavran.
Rybárovi z Tlmáč sa podarilo uloviť zlatého pstruha Čítajte Hoci bol na začiatku hlavným iniciátorom jazyka L. Zamenhof, esperanto by zaniklo, nebyť organizácií, ktoré ho už dlhé roky dostávajú do povedomia. Patria k nim Slovenská esperantská federácia (SKEF) a mládežnícke občianske združenie Slovenská esperantská mládež (SKEJ), či ďalšie kluby a združenia pôsobiace v jednotlivých regiónoch a mestách.
Spoločný jazyk, ktorý sa nemení
Podujatie v Leviciach mal „pod palcom“ Peter Baláž. Hovorí, že najdôležitejšie je informovať verejnosť o tom, že takýto jazyk existuje a následne začať diskusiu, akým smerom by sa mala uberať samotná medzinárodná jazyková komunikácia. Je totiž zbytočné hovoriť o mieri, ak o ňom budeme hovoriť v rozličných jazykoch. „Na to, aby sme našli spoločnú reč, musíme najskôr nájsť spoločný jazyk.“
Esperanto považuje za jazyk, ktorý je ľahko naučiteľný, omnoho ekonomickejší a efektívnejší, vzhľadom na to, že človeku stačí na jeho zvládnutie menej času, energie, ba dokonca aj financií. Oproti ostatným národným jazykom si ho dokážete osvojiť oveľa skôr. Prezentuje ho ako jeden z mála jazykov, ktoré sa človek dokáže naučiť samoštúdiom, nie sú potrebné kurzy ani školy. Upozorňuje však, že závisí aj na type osobnosti. Základom esperanta sú jeho nemenné pravidlá. Jeho ľahkosť a efektivita spočíva v používaní internacionalizmov – známych slov, aj napriek tomu, že nedokážete určiť z akého jazyka pochádzajú, dokážete určiť ich význam - napríklad ĉokolado, familio. Vo svojej publikácii Medzinárodné slová v esperante uvádza, že Slovák rozumie až 4230 slovám. V tomto jazyku dokonca platí štúrovský pravopis – píš, ako počuješ. Poukazuje na to, že: „už po prvej lekcii viete slovo povedať, prečítať a napísať. Môže sa to zdať príliš odvážne a revolučné, avšak nie neuskutočniteľné.“ O esperante však hovorí aj to: „že ho nie je možné reklamovať, jeho krásu dokážete pochopiť alebo oceniť, až keď sa ho naučíte.“
S jedlom rastie chuť
Esperantisti pripravujú aj ďalšie aktivity. Koncom mája, začiatkom júna sa uskutoční akcia Polyglot Gathering, ktorá spája jazykových nadšencov z celého sveta. V júli je naplánovaná Letná škola esperanta v Liptovskom Mikuláši a nakoniec v septembri sa bude konať 1. medzinárodný jazykový festival v Bratislave.
Esperantský boom narastá najmä vďaka internetu. Webová stránka lernu.net (uč sa!) poskytuje záujemcom o esperanto možnosť naučiť sa ho bezplatne. Ďalšou aplikáciou s rovnakým cieľom je už aj Duolingo.
Aká je budúcnosť esperanta?
„Téma jazyka môže byť buď nezaujímavá alebo nebezpečná téma,“ hovorí Peter.
Anglicko opustilo Európsku úniu, aká je teda budúcnosť najpoužívanejšieho anglického jazyka na území únie? Myslí si, že práve teraz bude otázka esperanta aktuálnejšia a horúcejšia ako v minulosti.
Výber jazyka esperanto považuje za najspravodlivejšiu, najefektívnejšiu a najneutrálnejšiu voľbu.
Jazyk je prostriedok, ako sa otvoriť svetu, ako spoznať cudzích ľudí a ich kultúry, začať cestovať a navštevovať podobné podujatia po celom svete. Ako si však byť istý, či stretnete v zahraničí niekoho, kto hovorí jazykom esperanto? Nie je nutné nosiť žiadne označenia, opäť to zľahčujú technológie so svojimi aplikáciami.
Autor: Alexandra Bereková
