VARŠAVA, LEVICE. Monika Bartošová pochádza z Nového Tekova. Čitatelia regionálnych novín MY Týždeň na Pohroní ju môžu poznať ako autorku príspevkov z nášho regiónu.
Študentka štvrtého ročníka žurnalistiky na Univerzite Komenského je od februára na Varšavskej univerzite. Päťmesačné štúdium tam absolvuje cez program Erasmus. Končí jej v júni.
Budovanie levických sídlisk zachytil pred cca 40 rokmi na fotografiách (+ RETRO FOTOGALÉRIA) Čítajte Prečo práve Varšava?
- Nie som si istá, či na túto otázku existuje jednoznačná odpoveď z mojej strany. V rámci bilaterálnych zmlúv, ktoré má moja domáca katedra uzatvorené so zahraničnými univerzitami, som nemala na výber až tak veľa krajín. Česko by pre mňa nebolo dobrodružstvom, žiadna jazyková bariéra. V Madride by však bola až priveľká, keďže štúdium v angličtine tam nie je možné. Varšava mi ponúkla to, čo som chcela – štúdium v angličtine a život na internáte so študentami z rôznych krajín sveta. Moja spolubývajúca je Talianka a okolo mňa žijú ľudia z Fínska, Španielska, Belgicka, Nemecka, ale sú tu aj Číňania, Indovia, Mexičania či Rusi. Žijem teda v mimoriadne multikultúrnej spoločnosti a presne o to mi išlo.
Aké je štúdium na poľskej univerzite, čím sa odlišuje od vzdelávania u nás?
- Systém štúdia na Varšavskej univerzite sa od nášho až tak nelíši. Nároky na študentov sú približne rovnaké, ale môžem sa mýliť, keďže navštevujem len predmety určené pre zahraničných študentov. Obrovský rozdiel, ktorý som si uvedomila už v prvé dni, je vo vybavení školy. Fakulta žurnalistiky tu vo Varšave je vybavená najmodernejšou technikou, má vlastné štúdiá a rádio, ktoré mi na mojej domácej univerzite chýba.
Ako vyzerá váš denný program? Sleduje poľskú televíziu, príp. noviny? Ako by ste ich porovnali s médiami na Slovensku?
- Keďže študujem žurnalistiku, poľský mediálny trh bola prvá vec, o ktorú som sa ešte pred pobytom zaujímala. Verím v demokraciu a slobodu prejavu, som rada, že som sa narodila už v čase, keď tieto veci boli garantované. To, čo sa udialo na Slovensku, je pre mňa doteraz nepochopiteľné, rovnako ako to, čo spravila poľská vládna strana s verejnoprávnymi médiami. Po jej nástupe dostalo výpoveď viac než dvesto novinárov v televízii a v rozhlase, a napríklad námestníkom riaditeľa poľského rozhlasu sa stal človek, ktorý vydáva proruské, antiukrajinské a antisemitské noviny. Toto sú skutočnosti, na základe ktorých nepovažujem verejnoprávny sektor médií v Poľsku za objektívny. Rovnako európske inštitúcie vyhodnotili, že vláda šliape po základných právach slobody, demokracie a plurality názorov. Situácia na Slovensku s médiami a verejnoprávnym sektorom tiež nie je momentálne ružová. Avšak naše noviny nemali po ruských prezidentských voľbách na titulke Vladimira Putina. Poliaci totiž dávajú jasne najavo svoje preferencie aj v rámci medzinárodnej politiky.
Čo vám vo Varšave alebo celkovo v Poľsku vyhovuje? Čo naopak nie?
- Vo Varšave bývam na internáte a z viacerých hľadísk mi to vyhovuje. S čím som však mala od začiatku problém, a doteraz s ním akosi zápasím, je poľská kuchyňa. Veľmi mi chýba tradičný nedeľný slepačí vývar či kurací perkelt alebo parené buchty. Tu som si musela zvyknúť na žurek, čo je octová polievka s klobásou, ale aj na veľmi mastné a ťažko stráviteľné mäsité pokrmy.
Čo mi v meste vyhovuje, je doprava. Varšava má okrem autobusovej dopravy skvelú električkovú sieť, a najmä mimoriadne čisté metro, pričom mestská doprava vo Varšave stojí presne toľko ako v Bratislave, teda približne 35 eur na päť mesiacov.
Za tri mesiace, čo som tu, som si stihla taktiež uvedomiť, že našich susedov, Poliakov, poznáme zväčša len ako lacných predajcov na pohraničných trhoch. V skutočnosti však len veľmi malé percento z nás vie, čo sa aktuálne v krajine deje a akí Poliaci naozaj sú. Zažila som niekoľko masívnych protestov, ktoré vyzývali vládu, aby si novelu zákona o sprísnení potratov rozmyslela. V marci tu ženy oslavovali sto rokov volebného práva a zároveň volali po právach, ktoré by im umožnili ukončenie tehotenstva, ak je ohrozený život alebo zdravie ženy, ak je plod nevyliečiteľne chorý alebo nezvratne poškodený, alebo ak je tehotenstvo dôsledkom trestného činu. Presne toto sa však vládna strana Právo a Spravodlivosť snaží znemožniť. Situáciu to však nerieši, potraty sa robia nelegálne alebo kvôli nim Polky cestujú do zahraničia, napríklad aj na Slovensko. Problémom je najmä náboženská orientácia Poliakov. Silným náboženským presvedčením argumentuje vláda pri svojich rozhodnutia a podporujú ju v tom aj predstavitelia katolíckej cirkvi. Ženy sa však naposledy bez väčších zábran postavili pred biskupský úrad a kričali, že ich telá nie sú inkubátory.
Stihli ste si pozrieť pamiatky vo Varšave, príp. ste navštívili iné miesta v Poľsku?
- Počas môjho pobytu som si aj vďaka rodine a priateľom, ktorí ma navštívili, pozrela najvýznamnejšie budovy a pamiatky. Úprimne si však myslím, že v Poľsku sú miesta, ktoré sú ďaleko atraktívnejšie ako hlavné mesto. Na pár dní som sa ocitla v Pomoranskom vojvodstve na severe Poľska. Ubytovanie som si našla v poľskej rodine a strávila som čas v trojmestí Gdaňsk, Gdynia, Sopot. Ide o mestá pri Baltskom mori, ktoré sa na Poľsko už snáď ani nepodobajú. Domáci tvrdia, že v krajine nie je región, kde by sa žilo lepšie a rovnaký pocit som z nich mala aj ja. Nezamestnanosť sa tu drží na úrovni dve percentá a v tejto oblasti pôsobí aj množstvo zahraničných investorov. Hovoríme o veľmi obľúbenej dovolenkovej destinácii, zrejme však nie pre nás Slovákov. V 40-tisícovom meste Sopot, s najdlhším dreveným mólom v Európe, dovolenkovali osobnosti ako Fidel Castro, Adolf Hitler, Charles de Gaulle, ale aj Vladimir Putin. Do tohto trojmesta sa ešte jedného dňa určite vrátim, v najbližších dňoch ma však čaká Krakow a Berlín. Varšava je vynikajúcou dopravnou križovatkou, preto s kamarátmi plánujeme využiť možnosti a pobyt ukončiť v Štokholme.
Máte za sebou väčšiu časť štúdia. Čo vám to dalo?
- Za najväčšiu výhodu a prínos považujem to, že komunikujem v angličtine. Jednak v škole, na hodinách, prednáškach, ale aj s mojou spolubývajúcou. Ďalšia dôležitá vec a zároveň jeden z hlavných zmyslov Erasmu je, že študentom ukazuje nové obzory. Veľa som sa naučila o iných národnostiach a som vďačná, že som tu spoznala ľudí, ktorí sú schopní viesť dialóg aj o vážnych témach. Ak by som to mala konkretizovať, zrejme to, čo aktuálne trápi Európanov najviac, je migračná kríza. Moja spolubývajúca žije v prímorskej talianskej oblasti, v meste, kde je momentálne polovica obyvateľov z utečeneckých oblastí. Slovensko a celkovo krajiny V4 vníma v otázkach zahraničnej politiky negatívne. Študuje právo, je teda pre ňu nepochopiteľné, ako môžeme využívať všetky výhody Európskej únie, ale nerešpektovať jej základné princípy, pravidlá a spolupodieľanie sa na riešení problémov. Či má pravdu alebo nie, môže zhodnotiť každý sám.
Našli ste si vo Varšave priateľov? Akí sú?
- Mám tu niekoľko veľmi blízkych priateľov, a verím, že aj po skončení pobytu zostaneme v kontakte. S jednou švédskou kamarátkou dodnes spomíname na to, ako sme sa zoznámili. V prvý deň pobytu, po návšteve všetkých administratívnych miestností som v univerzitnom kampuse hľadala jedáleň. Stretla som Camillu a spýtala som sa jej, či je z Poľska a či náhodou nevie, kde sa tu dá najesť. Povedala, že je tu tiež prvý deň, ale že už hodnú chvíľu robí to isté – hľadá jedáleň. Bolo to prvé priateľstvo, ktoré som tu nadviazala a môžem povedať, že dodnes ho pestujeme najmä pri jedle. Teraz však už to jedlo až tak dôležité nie je. Camilla je pre mňa skôr inšpiráciou, ako žiť ekologickejšie. Ako hovorí, podľa nej Švédsko nemá také tradičné problémy ako napríklad my - nefunkčné zdravotníctvo alebo zastarané školstvo.
Čo vás čaká do konca pobytu a čo po návrate domov?
- Dá sa povedať, že momentálne študujem súbežne na dvoch školách. Tu vo Varšave po dokončení skúšok ma, žiaľ, čakajú skúšky aj na domácej univerzite. Už teraz však viem, že po návrate, v júli, budú moje prvé kroky smerovať do Tatier a do Štiavnických vrchov – to je moje najobľúbenejšie miesto. Ale nie je nad pocit vrátiť sa domov. Teším sa na slovenskú chuť kyslých uhoriek, slivkového lekváru, korbáčikov, ale aj na to, ako si zašpiním ruky v záhrade a budem chodiť na prechádzky k vode s našimi psami.
Aké plány máte po skončení vysokej školy?
- Na túto otázku ešte nepoznám odpoveď. Budúci rok ma čaká už len pár predmetov a diplomová práca s rozhlasovou problematikou. Práve rozhlasu som sa špeciálne venovala aj na bakalárskom stupni. Uvažujem taktiež o doktorandskom štúdiu, všetko však závisí od pracovných možností, ktoré budem mať. Fascinuje ma však aj marketing a vzťahy s verejnosťou, teda nie úplne tá klasická novinárčina.
