LEVICE. Levočské pešie púte sa zapísali do histórie Levíc ešte na konci 20. storočia storočia. Prekvapivo trvajú dodnes.
Z chvíľkového nápadu vášnivého turistu Jozefa Kottru sa zrodila tradícia, priťahujúca stále viac a viac mladých ľudí. Tento rok budú Levičania putovať na Mariánsku horu už po pätnástykrát. Púť v Levoči sa koná 7. – 8. júla.
Na kúpalisku Margita-Ilona otvorili NOVÝ detský bazén. Takto vyzerá (+FOTO) Čítajte Púť nie je turistika
Štiavnické vrchy a hrebeň Nízkych Tatier prejdú len za 12 dní, no pokladajú sa viac za pútnikov ako za turistov. Na rozdiel od nich majú totižto vyšší cieľ, ako len šliapať.
„Keď sa vyberie turista z Levíc do Levoče, tak by mal byť v kondícii, mal by mať nejaké skúsenosti. Ale toto nebola turistika a my sme boli väčšinou amatéri,“ spomína na svoje prvé putovanie Levičan Igor Varga.
Avšak prosby a úmysly, ktoré zo sebou niesli, ich poháňali čoraz bližšie k Mariánskej hore. Levičania sú so svojím krížom, dlhým 196 centimetrov a vážiacim 2,5 kilogramu, zakaždým doslova senzáciou.
„Je to silný zážitok. Tak trošku aj návrat v čase. Putovanie s krížom na pleciach už nie je veľmi bežné,“ vysvetľuje pútnička Veronika Valkovičová.
Prečo levickej nemocnici chýba v lete krv? Toto vysvetlenie by čakal málokto! Čítajte No napriek tomu sa mnohokrát stretávajú aj s nepochopením, či výsmechom. Oni si však z toho nič nerobia, pretože ako hovoria: „Aj Kristovi sa posmievali.“
Zbabelosť pútnici nepoznajú
„Noc bola hrozná. Poniektorí spali málo, čo ich tá hrôza obklopovala, po celú noc okolo nich zúrivo búšila... Víchor nesklamal. Kmásal a driapal stromy, v ich vetvách ruval ako besný búrlivák. Na drôtoch a stožiaroch vysokého napätia pišťal a hvižďal, sťa staré strigy v komíne pitvora. Nemožne zúril a chlapi hovorili, „že sa to tam čerti v tú noc ženili“.
Takto opisuje kritické chvíle vo svojej knihe Putovanie medzi kvapkami dažďa najstarší levický pútnik, Jozef Kottra. Nie vždy dokážu byť slovenské hory len prívetivé a krásne.
Kedysi bez báb, dnes už aj s nimi
V minulosti bolo pravidlom nechať ženy doma, dnes ich veľakrát sprevádzajú samy. Prvá z nich bola Zuzana Mlynková, ktorá prešla celú trasu ešte ako 18-ročná.
„Bola to makačka, ale s chlapcami to bolo super. Všetci sa o mňa veľmi starali a bolo to od nich krásne. Aj kvôli nim som išla až nakoniec. Skoro som to vzdala, ale oni mi ako spoločenstvo pomohli ísť ďalej,“ hovorí vďačne, rozmýšľajúc nad putovaním aj tento rok.
Kríž im dáva krídla
Hoci sa príroda i počasie počas putovania stále obmieňajú, kríž je ten istý. Levičania však majú na únavu jedinečný recept: zakaždým keď nevládzu, siahnu na kríž.
„Nechcel som tomu veriť, kým som to nezažil sám,“ priznáva Igor Varga. „Ten, kto niesol kríž, sa skoro vždy vzdialil od ostatných. Po čase musel zastať a počkať,“ smeje sa Levičan, ktorý sa putovania do Levoče zúčastnil trikrát. Utrpenie a bolesť dáva podľa neho ľudom silu a pútnikom tiež.
„Zovšadiaľ sa na nás hrnú zlé veci, ale táto púť človeka naozaj naplní nádejou,“ dodáva Veronika Valkovičová.
Autor: Katarína Vargová
