LEVICE. Leopold I. v roku 1693 nariadil, že v okruhu siedmich míľ od banských miest Židia nesmú bývať, zdržiavať sa, usadzovať, vykonávať obchod, a to pod hrozbou smrti.
Takým vtedy bol Pukanec či o niečo viac vzdialená Banská Štiavnica. „Keďže ich pobyt na týchto územiach spôsobuje škody v banských výnosoch pre celé kráľovstvo, mali byť bez meškania odstránení z Krupiny, Levíc a iných miest (Bojnice, Prievidza),“ píše sa v knihe Z histórie židovskej komunity v Leviciach, ktorej autorkou je Marta Švoliková z levického pracoviska Štátneho archívu Nitra.
Písomné správy o Židoch v Leviciach pochádzajú zo začiatku 18. storočia. Tolerančný patent vydaný Jozefom II. zmiernil postoj voči Židom, no naďalej platil zákaz ich usadzovania sa v oblasti banských miest. Až kongregácia Tekovskej stolice výnosom z 15. apríla 1791 dovolila vstup do Levíc a ďalších obcí v stolici (Čaty, Želiezoviec, Kalnej, Nového Tekova, Šaroviec, Mochoviec a iných). Od roku 1836 sa v meste začali usadzovať prví Židia.
Postupne ich počet pribúdal. Zaoberali sa hlavne remeslami, obchodom, boli medzi nimi bankári, právnici, lekári.
Transport číslo 103 sa pred 74 rokmi pohol z Levíc. Po troch dňoch zastal v Osvienčime. Domov sa vrátil len zlomok odvezených Židov.
Pamiatkou na ich pôsobenie v meste je synagóga z 19. storočia, ktorá bola v roku 2012 obnovená a slúži ako miesto organizovania kultúrnych a spoločenských podujatí. Vedľa nej stojí stará židovská škola. Aj tento objekt by mesto chcelo obnoviť.
Ďalším dôkazom pôsobenia komunity na území Levice je židovský cintorín s takmer tisíckou hrobov. Židovská náboženská obec sa v roku 1842 obrátila na magistrát, aby jej poskytol priestor na cintorín. Parcelu nakoniec vyčlenili Esterháziovci. V tom roku tu aj prvýkrát pochovávali. Naopak posledný hrob je datovaný v roku 2013. Nachádza sa po ľavej strane, v detskej časti cintorína.
„V roku 2004 tu pochovali aj moju mamičku. Aj ja tam pôjdem, už tam mám aj svoje meno,“ ukázala smerom k novšej časti cintorína Alžbeta Salátiová. Neďaleko odtiaľ je pamätník, ktorý je venovaný obetiam umučeným fašizmom v rokoch 1942 - 1945.
