LEVICE Tohtoročné skúšky dospelosti majú študenti už za sebou. S vysvedčením v ruke prešli mnohí poslednýkrát školskou bránou. Ak by im niekto v tej chvíli povedal, že sa sem raz radi vrátia, vysmiali by ho. Treba si však uvedomiť, že študent za sebou nenecháva iba školské starosti, ale aj všetky prežité radosti so svojimi spolužiakmi – priateľmi.
NOVINKA: Na kúpalisku Margita-Ilona otvorili nový detský bazén. Pozrite sa, ako vyzerá (+FOTO ) Čítajte Na školské časy si 16. júna prišli zaspomínať aj absolventi 4. A triedy Pedagogickej školy v Leviciach (dnešná Stredná odborná škola pedagogická), maturitného ročníka 1958. Stretli sa po šesťdesiatich rokoch. K tomuto úctyhodnému výročiu im prišiel pogratulovať aj primátor Levíc.
Pravá láska sa nehľadá, ale buduje
Štyri roky prežili mnohí z nich na internáte. Doobeda trávili čas v triede, potom v študovni, najedli sa a opäť zamierili do študovne. Strávili spolu viac času ako s vlastnými rodinami. Ich vzťahy sa preto veľmi približujú rodinným väzbám.
„Tu je vlastne vybudovaná láska. Láska, ktorá vznikla v podmienkach, v ktorých sme žili, v čase, kedy sme sa začali mať radi a kde to prerástlo až do takýchto prekrásnych vzťahov boľavého stavu rozlúčenia sa,“ hovorí Ladislav Kamenčík, predseda 4. A triedy od jej začiatku až do konca.
Na RUBIKOVEJ KOCKE vyrástli celé generácie. Teraz sú na trhu dokonca jej fejky! Čítajte Škola v minulosti
Spomienky sú vzácne, cez ne vidíme, ako sa svet mení aj v maličkostiach. Predmety v škole, ako ich poznáme dnes, boli oveľa kreatívnejšie. „Mali sme veľa pohybu, každý sa staral o svoju vlastnú hriadku, kde sme pestovali rôzne druhy predovšetkým zeleniny,“ vykresľuje učiteľka Mária Krajčírová. „Na pedagogickej škole som učila 49 rokov predmety biológiu a chémiu. Tieto predmety som prebrala po našom triednom pánovi profesorovi,“ opisuje dnes už na zaslúženom dôchodku. Podľa učebných postupov ešte pitvali žaby a vytvárali herbár. Dokonca fungovala cvičná škola, študentom bola prezentovaná jedna vzorová hodina, podľa ktorej museli následne odučiť taký istý typ hodiny, aký im bol prezentovaný.
Spomínajú v dobrom
„Nehľadaj, čo ti môže dať život, ale hľadaj, čo ty môžeš dať životu,“ citujú na záver svojho triedneho profesora L. Dubovského. Ani jedenkrát počas svojich stretávok mu nezabudli vzdať úctu položením kvetov na jeho hrob.
Ako sa zhodli účastníci stretnutia, ďakujú nielen jemu za skvelú podporu, ale aj samotným Leviciam, ktoré považujú za darcov svojho vzdelania. „Nikde sa človeku nedostalo také praktické uvedenie do života ako na našej pedagogickej škole. Všetci sme sa dokázali uplatniť a učiteľstvo nám zostalo až do smrti,“ zhodli sa na záver.
Autor: Alexandra Bereková
