Slovenský basketbal tak zostane aj v sezóne 2018/2019 bez adekvátnej medzinárodnej konfrontácie, naposledy si „veľkú“ súťaž zahrali pred dvoma rokmi basketbalisti Prievidze, ktorí účinkovali najskôr v kvalifikácii Ligy majstrov a potom hrali dve fázy v Európskom pohári FIBA (FIBA Europe Cup). Teraz chceli napodobniť tento krok aj Levickí Patrioti, no ich snaha sa skončila pri tvrdých podmienkach FIBA. Väčšinu z nich vedenie klubu dokázalo splniť, závesné koše však znamenali stopku pre účasť v pohárovej Európe. O medzinárodnú konfrontáciu však fanúšikovia Patriotov pravdepodobne nezostanú ochudobnení, klub sa opäť prihlásil do Alpsko-jadranského pohára, kde by mal obhajovať druhé miesto z predchádzajúcej sezóny.
Levickí boxeristi si priniesli šesť vzácnych kovov Čítajte
Viac svetla do situácie priniesol generálny manažér Levíc Ladislav Garaj: „Ako majster Slovenska sme mali záujem v tejto sezóne reprezentovať Slovensko v Lige Majstrov. Podali sme prihlášku a komunikovali sme s vedením súťaže o jednotlivých bodoch, ktoré treba splniť na účasť v tejto súťaži. Zrejme by sme v silnej konkurencii tímov z popredných európskych líg nepostúpili cez predkolá do skupinovej fázy, no už len to, že v Leviciach by sme mohli privítať tím z nemeckej Bundesligy alebo španielskej ACB ligy, bolo veľkým lákadlom. Zo všetkých bodov, ktoré bolo treba splniť, boli po finančnej a časovej stránke najzložitejšie dva. Osvetlenie v športovej hale, kde sme našli podporu mesta, ktoré prisľúbilo vyriešenie tohto problému, čo je skvelá správa aj do budúcna. Druhým problémom boli basketbalové koše, ktoré nesmú byť v týchto súťažiach visiace. Možno je to trochu nepochopiteľné, keďže na visiace koše môže hrať napríklad slovenská reprezentácia aktuálnu predkvalifikáciu. Na visiace koše sa v Leviciach už hrala kvalifikácia na ME pred pár rokmi, teraz je to však základná a nepriechodná požiadavka. Hľadali sme možnosti, ako koše požičať (na Slovensku žiadne také v perfektnom stave nie sú) alebo zakúpiť, pre krátkosť času sme však nedokázali garantovať, že by sa to do termínu, ktorý sme dostali podarilo. Treba si uvedomiť, že nejde len o samotné dovezenie košov, jedná sa napríklad o ich upevnenie do palubovky, skladovanie počas ostatných akcií v hale, keďže sú aj po zložení dosť veľké, a hlavne tiež o synchronizáciu 24-sekundovej tabule s časomerom, čo môže byť veľký problém, ktorý zistíte až po inštalácii. Samozrejme, všetky tieto veci sa dajú vyriešiť, treba však na to viac času a viac finančných prostriedkov. Ak však chceme, aby slovenské basketbalové kluby hrali európske pohárové súťaže, nemôžeme ich v tom nechať samé. V Čechách to už pochopili, ak chcú kluby bojovať proti tímom, ktoré majú niekoľkonásobne vyššie rozpočty, musí im v organizácii a finančnom zabezpečení pomôcť mesto, kraj a aj basketbalová federácia. Súboje proti špičkovým tímom Európy sú totiž reklamou pre región, Slovensko, sú veľkou basketbalovou školou pre hráčov, trénerov a celý klub. Ak sa chce slovenský mužský basketbal vyhrabať zo samého európskeho dna, musí nájsť financie na podporu klubov, aby sa medzinárodne konfrontovali. Tak ako začína medzinárodná konfrontácia mládežníckych klubov v EYBL, potrebujú ju aj mužské kluby. Nie je to žiadna súkromná show, ktorá sa SBA netýka. Týka sa jej dosť podstatne. Nejde tu o Levice, Inter, či Prievidzu, ide tu o slovenský klubový basketbal, ktorý sa potrebuje vrátiť do Európy.“
Triatlonisti nazbierali množstvo ocenení Čítajte
Na Slovensko tak nepricestujú na jeseň lákavé európske kluby, veď už v prvom kvalifikačnom predkole figurujú také celky ako Cmoki Minsk, Hapoel Tel Aviv, Movistar Estudiantes, Nižný Novgorod či Red October Cantú. Účasť slovenských celkov v pohárovej Európe je tak stále viac-menej ojedinelým javom, hlavne pre potrebnú infraštruktúru, ktorá na Slovensku akútne chýba. Svoje o tom vedia aj zástupcovia Interu Bratislava. Tí skúšali pred rokom účasť v Európskom pohári FIBA a tiež pohoreli práve na výnimke na závesné koše. Michal Ondruš, manažér Interu:„Dôvodov, prečo slovenské kluby nehrajú pravidelné európske súťaže, je niekoľko. Najskôr začnem technickými podmienkami, ktoré sa nám ťažko spĺňajú. Napríklad závesné koše, ktoré sú s ohľadom na praktickosť našich všešportových hál také, aké sú. U nás konkrétne, v Hant aréne, keby sme chceli mať koše definované podľa FIBA, tak s ohľadom na to, ako je hala konštruovaná a keďže bola pustená do prevádzky v roku 1963, tak my tam ani nemáme reálnu možnosť, kde by sme potom tie koše mohli skladovať, v prípade koncertov atď. Druhou vecou je, že zmysel to bude mať vtedy, keď väčší počet družstiev, ako jedno alebo dve by hralo nadnárodné súťaže. Keď liga má teraz desať tímov a vieme, že polovica alebo viac účastníkov ligy je zapojená do týchto súťaži, vtedy má reálny zmysel prekopať celý systém súťaže tak, aby bolo zápasov menej a bol vytvorený reálny a komfortný priestor na serióznu účasť tímov v pohároch. Nemalo by sa stávať, aby sa tím diskvalifikoval potom takýmto spôsobom z ligových súbojov, pretože v dnešnej dobe je počet zápasov enormný. Tretím problémom je, keď teraz budem hovoriť za Inter, ale mám pocit, že v podobnom duchu som to počúval aj od Prievidze. Niekto by si mohol myslieť, že účasťou v pohári sa automaticky zvyšuje záujem diváka o pohárový zápas, čo sa nám nepotvrdilo. Myslím si, že Prievidza mala podobný problém. Je otázka, na jednej strane hovoríme, aby sme hrali poháre, ale na druhej strane sa pýtam, či je o to reálny záujem u fanúšikov. V našom prípade, dovolím si tvrdiť, že proti výborným súperom ako Gaziantep, Vroclav či Šiauliai bola návštevnosť nižšia, ako na priemerný ligový zápas.“
Ako vyzerá situácia v Česku s účasťou v európskych súťažiach? Česká basketbalová federácia má všetko nutné pre tieto súťaže, dokonca menšou finančnou čiastkou podporuje samotné kluby, aby sa prihlásili do týchto súťaží. V Lige majstrov budú mať Česi až troch zástupcov – Nymburk, Opavu (oba priamo v skupinovej fáze) a Pardubice (v záverečnom kole kvalifikácie). V Európskom pohári FIBA sa premiérovo predstavia Svitavy. Okrem toho prejavili o účasť v Alpsko-jadranskom pohári viaceré celky ako Praha, Děčín či Ústí nad Labem.
Autor: BK
