BÁTOVCE. Severná časť Levického okresu patrila historicky do dvoch žúp – Tekovskej a Hontianskej. Ich prirodzenú hranicu tvorilo zhruba rozvodie Hrona a Sikenice. Levice ležia vlastne na hranici žúp.
Aj keď župy už sto rokov neexistujú, deväť storočí ich existencie nechalo nezmazateľný kultúrny odkaz. Ten sa pokúša mapovať výstava Moniky Miškovičovej Savovej v Kúrii v Bátovciach pod názvom Nazrime do minulosti Tekova a Hontu. Vernisáž unikátnej výstavy sa konala v nedeľu 1. júla. Unikátnej preto, lebo návštevníci tu nielen vidia, ale aj skúšajú.
Levickú Družbu rekonštruovať nebudú! (+ FOTO: V Družbe zastal čas) Čítajte Krojov je neúrekom
Už pri vstupe návštevníkov očarí krása krojov z niekoľkých tekovských a hontianskych obcí. Monika Miškovičová je ich znalkyňou. Je tu parta z Kozároviec aj hontianska parta, ktorú mala na hlave mladá nevesta. Regiónu Hont zastupuje ženský kroj z Bátoviec, zapožičané odevy z Devičian, Senohradu, Hrušova a zaujímavý je aj maďarský, palócky kroj z Vinice. Tekov reprezentujú čilejkárske kroje z Novej Dediny a Rybníka. Vidieť aj ľudový odev z Kozároviec - sviatočný i pracovný, aký sa nosil pri hrabaní sena, či pri žatve.
Ďalšou časťou výstavy je šľachtická izba zriadená v tradičnom duchu bátovskej Kúrie. Tvoria ju exponáty zo šľachtických rodín, napríklad dobový nábytok, odevy barónky, porcelán a rôzne iné. Pochádzajú zo skromnej zbierky z pozostalosti po barónke Antónie Andreánskej, ktorá sa vydala v roku 1856 do Levíc.
Tretiu časť výstavy tvorí tradičná ľudová izba katolíckeho a evanjelického roľníka z prvej polovice 20. storočia, doplnená keramikou, tkaninami, ľudovým nábytkom či odevom. Návštevník môže v starej chyži vidieť, ako ľudia voľakedy bývali a žili.
Štvrtá časť pozostáva z expozície tradičného náradia, nástrojov a predmetov každodennej potreby z 19. a 20. storočia. Zastupujú ich nástroje na spracovanie konopy, textilu, pranie (drevená pračka), rôzne vinohradnícke a poľnohospodárske náradia, vozy, pluhy, kasne, trlice.
Vo vodnom mlyne v Bohuniciach mali prvú Farmársku nedeľu Čítajte „Náradie sa používalo rovnaké, len kroj je iný, iné nárečie a v Honte sú aj obce s evanjelickým náboženstvom,“ vysvetľuje zberateľka a autorka výstavy M. Miškovičová a dopĺňa: „Len náš tekovský, čilejkársky kroj je viac vyčačkaný, nablýskaný. Je to tým, že od nás chodili do Ameriky, odkiaľ posielali veci a naše ženy sa potom viac nosili.“
Voz, ktorý je na poschodí, museli vynášať rozobratý. Nainštalovaná je v ňom svadba, ako si nevesta z čilejkárskeho Tekova vezie výbavu k ženíchovi do Hontu. Počas vernisáže bola scénka aj zinscenovaná. Nevestou bola Lucia Sulačeková Tóthová z Rybníka a mladým zaťom zase Michal Alkus z Bátoviec.
Socializmus sa stáva kuriozitou
Postupným vývojom sa predmety menili a vyvíjali, čo dokumentuje posledná časť expozície. Návštevníci v nej nazrú do obdobia socializmu, zaspomínajú si na socialistické uniformy, magnetofóny, rádiá, je tu zariadenie socialistickej školy. Heslá tej doby prenesú o polstoročie dozadu.
A ako vznikol nápad zorganizovať takúto jedinečnú výstavu?
„Doteraz som sa venovala propagácii nášho čilejkárskeho regiónu, pochádzam z Rybníka. Viacerí moji známi z Hontu my vraveli, prečo len čilejkári, prečo nevymyslím aj niečo spoločné, že aj oni majú peknú históriu, aj kroje,“ objasňuje autorka.
Prečo práve v Bátovciach?
„Z Bátoviec mám spolužiačku Mirku Novákovú, ktorá ma upozornila na tunajšiu Kúriu. V januári som oslovila starostu Petra Burča. Stretli sme sa s riaditeľom Oblastnej organizácie cestovného ruchu Tekov Denisom Marosym aj s manažérkou o. z. Tekov Hont Monikou Slížikovou. Predstavila som im svoju ideu výstavy. Boli tým nadšení,“ vracia sa dozadu.
„V Bátovciach sme otvorení všetkým aktivitám, ktoré môžu pomôcť prezentácii obce i regiónu. Máme strategickú polohu, sme na rozhraní Tekova a Hontu,“ vysvetľuje starosta Peter Burčo. Treba dodať, že Bátovce boli jedným z troch okresných miest Hontu.
Pripraviť priestory na výstavu si žiadalo veľa práce. Schneideriáda, ako volajú Kúriu, prešla zmenou. „S myšlienkou obnovenia Kúrie prišlo naše o. z. Bátovčan už v roku 2013, keď sme priestory začali upravovať na pamätnú izbu. Dnes máme kúriu na 80 percent obsadenú. Vlani sa nám tam podarilo zrekonštruovať sobášnu sieť. K ľudovej izbe sme pridali izbu socialistickú. Vďaka tejto výstave sme rozšírili výstavné priestory aj na chodby a prízemné priestory,“ ocenil starosta prácu všetkých.
Aj podľa Moniky Miškovičovej pomohlo, že tu už domáci mali výstavu tradičného náradia a zariadenia a retro vecí zo socializmu. „Pripravovať novú výstavu sme začali v polovici mája. Chodila som sem každý deň. Pomáhala mi Anka Molnárová z Levíc, moja spolužiačka, Dávid Hudec z Kozároviec, študent etnografie. Ďakujem Jozefíne Mäsiarovej, aj Milanovi Vrablecovi a Stanovi Uhrínovi, všetci sú z Novej Dediny. A môjmu manželovi a deťom za pomoc a trpezlivosť. A obzvlášť Danici Ráchelovej,“ ocenila autorka.
„Keď sme sa na začiatku s pani Monikou rozprávali, že bude nejaká výstava, myslel som si, že len vystavíme zopár nových exponátov. To, čo sa tam však za tri týždne práce tejto dámy udialo, je úžasné,“ vyjadril uznanie starosta.
Dokedy vystavujú?
Ako dodala Monika Miškovičová, trochu sa obáva, aby návštevníci pochopili, že je to výstava, a nie muzeálna expozícia: „Ale myslím si, že po výstave sa naplní aj tunajšie obecné múzeum, že sem budú ľudia ešte viac nosiť staré veci, ktoré majú doma.“
Výstava trvá do 30. septembra. Otvorená je denne od 9. do 17. hodiny. Prístup do Kúrie je označený smerovníkmi a informačnými tabuľami.
Autor: Štefan Ráchela
