LEVICE. Stretnutie bývalých hráčov, trénerov a funkcionárov FK Slovan Levice sa uskutočnilo po 40 rokoch od ich najväčšieho úspechu v závere júna. ¶
Školu vychýrenú po celom Slovensku zatvoria (+ RETRO FOTO) Čítajte Mužstvo Levíc sa v sezóne 1978/79 stalo víťazom divízie skupiny stred, čím sa im podarilo postúpiť do Slovenskej národnej ligy. O vtedajších časoch sme si zaspomínali s bývalým obrancom Levíc Jozefom Chanom.
Jozef Chano.Kedy ste začali hrávať za Levice?
– Za Levice som hrával už v dorasteneckom veku. Po nástupe na vysokú školu v Nitre som chvíľu hrával aj za Nitru. Väčšinou však za juniorov, ale sem-tam aj za A-mužstvo. Potom som sa vrátil späť do Levíc, kde som pôsobil od sezóny 1971 až do konca sezóny v roku 1979.
Ktorý je váš najpamätnejší zápas?
– Bolo veľa pekných zápasov. Napríklad rozhodujúci zápas, keď sme vyhrali v Zlatých Moravciach výsledkom 4:0 a ja som strelil tri góly a postúpili sme do divízie stred. No najpamätnejší je zápas, ktorý sme hrali 23.4.1978. Vyhrali sme s Topoľčanmi 1:0. Ja som dal gól a v ten deň sa mi narodil syn. Preto si to tak dobre pamätám.
Aké úspechy ste dosiahli s Levicami?
– Postup do divízie stred v spomínanom zápase so Zlatými Moravcami a samozrejme postup do Slovenskej národnej ligy. Tam sme hrali 22 rokov, ale to už som za Levice nehrával, no stále som ich sledoval.
S kým ste si najviac rozumeli na ihrisku, ale aj mimo neho?
Pellegrini v Mochovciach: Bol som veľmi tvrdý k manažmentu (+FOTO z EMO34) Čítajte – Strašne veľa dobrých kamarátov som mal na ihrisku. Boli sme veľmi dobrá partia, a preto na nás chodilo toľko ľudí. Najväčší kamarát som bol už s nebohým Štefanom Lumianskym, Jarkom Brázdikom, Vladom Ternénym, Petrom Búžim, no je ich strašne veľa. V podstate so všetkými, s ktorými som mal možnosť stretnúť sa. V porovnaní s tým, keď sme sa naposledy stretli pred 10 rokmi, tak nám už chýbalo 11 kamarátov.
Pokračuje niekto z vašej rodiny vo vašich šľapajách?
– Nie, nikto z rodiny v tomto smere nepokračuje.
Trénovali ste po skončení kariéry futbalistov?
– Dva roky som trénoval vo Veľkých Ludinciach, s ktorými sa mi podarilo aj postúpiť do vyššej súťaže. Potom som ešte trénoval v Čajkove a už nič viac. Dedinské mužstvá je dosť ťažké trénovať. Na tréningy chodievalo zopár hráčov a to sa mi nepáčilo. Tak som skončil a venoval sa už len rodine.
Ako vnímate aktuálnu situáciu levického futbalu?
– Aktuálna situácia Levíc je hrozná. Všetci starí futbalisti, ktorí nedávno zomreli, sa musia v hrobe obracať. To, čo bolo všetko vybudované, všetko sa navnivoč obrátilo. Najhoršie je, že ani ja nevidím cestu, ako by sa prípadne v tejto veci dalo niečo robiť.
Chodievate si vo voľnom čase pozrieť nejaký zápas?
– Áno, jasné, že chodím po celom okolí. Zoberiem sa hocikedy, chodievam kade-tade, napríklad do Ružomberka na futbal, kde mám kamarátov. Chodím na futbal krížom-krážom po celom Slovensku. Ale už iba sledujem z pozície fanúšika. ⋌
