REGIÓN. Celé stáročia dominoval zvlnenému kobercu úrodných polí na malom návrší. Naši predkovia sa pri ňom často zastavili cestou za prácou do polí a viníc. Krátkou modlitbou si uctili a aj o pomoc poprosili pri soche svätca.
Po druhej svetovej vojne sa toto posvätné miesto ničilo. Zúfalí veriaci ho nakoniec zamrežovali do vysokých mreží. Takto som si ho aj ja pamätal z môjho detstva, keď som s mojimi rovesníkmi pásaval husi na strniskách „pri Antonkovi“.

Bezhlavá a poškodená socha svätca bola neskôr opravená. Skončila v predzáhradke fary v Hronských Kosihách, kde stojí doteraz. Torzo podstavca sochy zostalo stáť v poli obrastené burinou.
Z úcty k otcovi aj sv. Antonovi
Pri mojich návštevách rodného kraja som sa viackrát nostalgicky zastavil pri tomto barokovom skvoste. Stále som pritom pociťoval silný genius loci, duch tohto miesta. Postupne som naberal odvahu pustiť sa do opravy pomníka.

Začiatkom tohto roka som si uvedomil, možno príliš osobné súvislosti, ale tie ma nakoniec naštartovali do práce na jeho oprave. V tomto roku uplynulo presne 100 rokov od narodenia môjho otca, ktorý bol Anton. Bola to pre mňa silná osobná motivácia k tomu, aby som zveľadil kaplnku jeho patróna. S úcty k nemu i jeho patrónovi.
Prácam na projekte predchádzali škice mnohých alternatív v podobe formovania tohto priestoru. Dospel som k nápadu povýšiť ho vytvorením mikropriestoru pripomínajúceho symbolickú kaplnku. V nej si okoloidúci nájde miesto na tichú modlitbu, zamyslenie, či meditáciu. Stačilo obostavať podstavec so sochou svätca nízkym tvarovaným múrikom, ktorý vymedzuje tento posvätný priestor od okolitej obrábenej zeme. Vytvorená odstavná plocha pri ceste umožní pohodlné a bezpečné zastavenie okoloidúcim šoférom i cyklistom.

Samotnú sochu svätca som vytvoril už overenou technológiou použitou na mojej soche sv. Urbana v Podlužanoch. Veľkosť sochy sv. Antona je rovnaká, ako bola pôvodná, len gesto jeho postavy je iné.
Nová socha...
Tvorbe sochy predchádzalo štúdium životopisu sv. Antona Paduánskeho, pôvodne Portugalčana, z bohatej lisabonskej rodiny. Dozvedel som sa o jeho múdrosti, kazateľskom nadaní a veľkej oddanosti Bohu. Tieto jeho vlastnosti som sa snažil premietnuť do atribútov jeho postavy. V pravej ruke drží knihu - symbol poznania a múdrosti, ľavú ruku má položenú na srdci s pohľadom do nebies - vyjadrenie lásky k Bohu. Skromný františkánsky plášť má previazaný povrázkom, visiacim na jeho boku. Zomrel pomerne mladý vo veku 36 rokov, čomu zodpovedá aj zobrazenie jeho tváre a postavy.
... aj podstavec
Ďalšou výzvou pre mňa bola oprava poškodeného kamenného podstavca sochy. Zhotovený bol v 18. storočí, kedy na našom území doznievalo barokové slohové obdobie. Prejavilo sa aj v bohatých horizontálnych rímsach podstavca sochy a dynamickom tvarovaní jeho hmoty. Krásne sú výrazné spodné volutové ukončenia podstavca. V čelnej časti podstavca a rovnako na oboch bočných stenách pôvodne boli pôvodne vysekané dekoratívne reliéfy s rastlinným motívom. Boli značne poškodené a preto som sa rozhodol nahradiť ich štylizovanými povrchovými textúrami v kontraste s hladkým lemovaním volút. Rovnako vedomo vnášam súčasný prvok v tvare skrinky z bezpečnostného skla, v ktorej je umiestnená socha. V nádeji, že bude ochránená nielen pred vplyvom počasia, ale aj pred zlými ľuďmi.
Vynovené miesto posvätili
V nedeľu 1. júla za účasti mnohých obyvateľov okolitých dedín sme posvätili vynovenú kaplnku sv. Antona pri slávnostnej sv. omši, ktorú celebroval mons. Branislav Koppal generálny vikár banskobystrickej diecézy.
Autor: JOZEF FRTÚS