LEVICE. Vojská Varšavskej zmluvy obsadili 21. augusta 1968 vtedajšiu Československú socialistickú republiku.
Malo to byť na pár dní, zotrvali však vyše dvadsať rokov. Ich príchod bol rozpačitý – ľudia do tankov hádzali kamene, ale aj dávali kvety do hlavní a nosili vojakom potraviny.
V meste sa strieľalo, z helikoptéry vyhadzovali okupanti letáky. Taký bol príchod vojsk v auguste 1968 do Levíc (+ dobové FOTO) Čítajte Na emócie pohnutých dní si spomenú len tí skôr narodení. Živé ostávajú aj vďaka autentickým záberom. Najznámejšie fotografie sú od Ladislava Bielika, rodáka z Levíc, vtedajšieho fotoreportéra denníka Smena.
Na 187 snímkach zdokumentoval atmosféru v centre Bratislavy. Paradoxom je, že jeho rodina zábery našla až po Nežnej revolúcii, hoci jeho snímka muža s odhalenou hruďou pred tankom obletela celý svet.
Ďalšie zábery zvečnila fotografka múzea Elena Košúthová priamo v uliciach Levíc.
Tanky v Leviciach
Dubček – Svoboda to je naša sloboda, CCCP – 600 km, Nech žije Dubček, Magyarok haza, Strana v Leviciach zradila!
Tieto a ďalšie odkazy napísali Levičania na stenách domov, asfaltových cestách a nástenkách počas augustových dní 1968. Odkazy boli určené piatim okupačným armádam Varšavskej zmluvy. Maďarskí vojaci prišli 21. augusta „brániť“ socializmus aj do Levíc.
Vtedy mala Elena Košúthová tridsať rokov a malého syna. Takto si v roku 2008 zaspomínala na augustové dni v redakcii regionálnych novín MY Týždeň na Pohroní.
„Pracovala som v múzeu ako fotografka, kde som robila dokumentárnu fotografiu. Aj 21. augusta som išla do práce, cez rozhlas sme sa dozvedeli, čo sa deje. Dala som si za povinnosť zachytiť túto historickú udalosť. Bola to spontánna reakcia,“ povedala fotografka na dôchodku pre MY Týždeň na Pohroní.
Vybavená fotoaparátom Pentagon s kolegom historikom vyrazili do ulíc. „Fotila som nelegálne, používala som rôzne teleobjektívy, lebo som nemala odvahu priblížiť sa k obrneným vozidlám,“ povedala vtedy.
Podarilo sa jej zachytiť unikátne zábery z okupácie Levíc: „Niečo sme nafotili na námestí, kde sa najviac zgrupovali ľudia okolo vojenských vozidiel. Myslím si, že to bolo obojstranné prekvapenie: u vojakov aj u ľudí.
Maďarskí vojaci boli v rozpakoch, mysleli si, že sa tu niečo deje, že budú musieť strieľať. Vojenské kolóny smerujúce od Šiah zastali na námestí, obsadili kasárne, poštu, budovu, kde sídlili komunisti a všetky strategické objekty. Za vojenskou správou sa usalašili, rozložili stany, z hradu som ich fotila teleobjektívom.“
Ako protest na okupáciu písali Levičania odkazy na cesty a domy. Nástenku na lístočky zriadili zdravotníci.
Fotky schovávala roky
Situácia v uliciach sa po čase upokojila, na prítomnosť vojakov si ľudia zvykli. Nastúpili však previerky tých, ktorí sa nepostavili na správnu stranu. „Na koberec“ bola pozvaná aj Elena Košúthová.
„V čase príchodu vojsk bol riaditeľ múzea na dovolenke. Keď sa vrátil, zavolal ma a pýtal sa, prečo som fotila a že mám ísť na ÚV KSS ospravedlniť sa. Povedala som, že som negatívy zničila. V skutočnosti som ich schovala doma v skrini. Mala som rodinu, a tak mi nebolo všetko jedno,“ spomínala na nepríjemnosti.
Unikátne fotografie ukrývala 40 rokov. Keď v roku 2007 pripravovali v Leviciach výstavu Ladislava Bielika, zobrala ich do Tekovského múzea, aby ich archivovali.
„Čas otupil emócie, ale vtedy to bol pre všetkých veľmi silný negatívny zážitok,“ dodala v spomienkach pre regionálne noviny v auguste 2008.
Fotka obletela svet
Najznámejšou fotografiou, ktorá dokumentuje vpád spojeneckých vojsk do Československa, je Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom, ktorá zobrazuje Emila Galla pred sovietskym tankom. Jej autorom je Ladislav Bielik, rodák z Levíc.
Narodil sa tu 28. mája 1939 v rodine krajčíra. Na detstvo v Leviciach si v roku 2008 spomínala jeho sestra Gabriela Borská:
„Bývali sme v dome s ďalšími dvomi rodinami na Žiškovej ulici pod kalváriou. Boli sme traja súrodenci, mali sme ešte sestru. Hoci bol medzi mnou a Lacom poldruharočný rozdiel, vyrastali sme ako dvojičky – všetko sme robili spolu. Rozdiel bol len v tom, že Laco boxoval. Do základnej školy sme chodili na Jesenského ulici. Keď bol Laco tretiak, odsťahovali sme sa do Bratislavy, kde bývala mamina staršia sestra. V tom istom dome na Riečnej ulici sa uvoľnil vtedy byt, do ktorého sme sa nasťahovali s podmienkou, že rodičia budú robiť domovníctvo. Brat potom zmaturoval na chemickej priemyslovke a robil laboranta. Tam sa dostal k foteniu. Najskôr fotil šport, potom robil v Smene. Vtedy vznikli aj zábery z augusta 1968. Neskôr sa vrátil k foteniu športu, robil v novinách Štart.“
Bielikov muž pred tankom
Fotografiu, ktorú spravil 21. augusta na Šafárikovom námestí ako reportér denníka Smena, obletela svet a neskôr bola viackrát publikovaná. Nie však s jeho menom ako autora.
„Po Nežnej revolúcii sme doma začali hľadať túto fotku. Vedeli sme, že otec mal uschované staré fotografie,“ pripomínal pred desiatimi rokmi udalosti z decembra 1989 syn Peter Bielik.
Po dvoch neúspešných dňoch napokon v pivnici našli starý kufor. „Z negatívov stekala emulzia a zo spodku už bol kufor plesnivý. Našli sme ho v poslednej chvíli, možno keby tam bol ešte pol roka, tekutina by zničila jeho obsah. Medzi fotkami formúl a motoriek bola obálka so 187 zábermi.“
Ako syn Peter povedal nájdenie negatívov ho podnietilo k tomu, aby sa pokúsil vrátiť otcovi autorstvo aj jeho najznámejšej fotografii muža pred tankom.
Prvýkrát ju 22. augusta 1968 uverejnil denník Smena a odvtedy ju neoprávnene a bez súhlasu autora rozširovali viaceré svetové agentúry a vydavateľstvá. Stalo sa dokonca, že bolo nesprávne uvedené aj miesto jej vzniku, keď namiesto Bratislavy bola uvedená Budapešť alebo Praha. Krajský súd vo Fankfurte nad Mohanom v roku 2004 prisúdil jej autorstvo Ladislavovi Bielikovi.
„Bola to moja osobná iniciatíva, stála nás veľa času aj peňazí. Ale fotka sa tak na základe rozhodnutia súdu dostala späť na Slovensko,“ vyjadril spokojnosť syn Peter v čase, keď sme si pripomínali 40 rokov od okupácie.
August 1968 je v Tekovskom múzeu
Po normalizácii už prácu fotoreportéra vykonávať nemohol, v redakciách nebolo pre neho miesto. Šport sa stal fotografovi Bielikovi osudným.
V roku 1984 ho pozvali na automobilové preteky do Budapešti, kde prvýkrát nefotil, ale natáčal kamerou. Podľa Gabriely Borskej nebol na ňu navyknutý a nestihol odskočiť. Spolu s ním tragicky zahynuli ďalší traja ľudia a jedenásti boli zranení. Bolo to 24. marca 1984.
Pri príležitosti 40. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy sprístupnilo Tekovské múzeum v Leviciach v poradí štvrtú stálu expozíciu. Venovaná je fotografickej tvorbe Ladislava Bielika, ktorému sa dostalo uznania a priznania autorských práv po rokoch, v čase, keď už nebol medzi živými.
Aktualizácia: Elena Košúthová zomrela v roku 2019. Súbor čiernobielych negatívov s názvom Okupácia obohatil zbierkový fond Tekovského múzea. Obsahuje 37 záberov, ktoré zachytávajú vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Levíc.
