ŠAHY. Mal to byť jednorazový záchranný výskum, ktorý sa spája so stavebnou činnosťou. V meste, neďaleko cintorína, v roku 2006 pripravovali výstavbu nového závodu. Z firmy napokon nebolo nič.
Archeológovia sa ale odvtedy do Šiah vracajú pravidelne každé leto. Plánovaný výskum na vedecké účely už odkryl minulosť starú 29 000 rokov.
Vracajú sa sem každé leto
Prvú polovicu prázdnin mala aj toto leto dvadsiatka študentov archeológie pracovnú. Približne mesiac boli súčasťou výskumu lokality nad mestským cintorínom. Organizujú ho Hontianske múzeum v Šahách a katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s podporou britskej organizácie, ktorá sem vysiela zahraničných študentov.
Na asfalt poškodený od tepla škaredo doplatila cyklistka Čítajte „Ide o pomerne rozsiahlu lokalitu s rozmermi 400 x 600 metrov,“ uvádza do situácie Tibor Pálinkás, vedúci šahanského múzea.
V pohraničnom meste na ňu natrafili ešte v 80. rokoch Ladislav Bánesz a Gabriel Nevizanský, pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre, keď robili terénny prieskum v povodí Štiavnice, Krupinice a Ipľa.
O niekoľko rokov neskôr, pri kopaní ryhy pre plyn do novej fabriky, objavili robotníci nálezy zo staršej doby bronzovej, čo je 4000 rokov dozadu. „To bol podnet, ktorý nás priviedol k tomu, aby sme sa zaoberali touto archeologickou lokalitou: najskôr spodnej časti pomenovanej Šahy – na vŕšku a ďalšej, hornej, Strážny vrch,“ dopĺňa historik fakty.
Fotky z augusta 1968 schovávala Levičanka roky v skrini. Toto v uliciach nafotila! Čítajte Od roku 2006 tu odkryli ďalšie objekty z doby bronzovej, ktoré patrili ľuďom hatvanskej kultúry. Podľa slov T. Pálinkása obývali priestor dnešného stredného Maďarska a južného Slovenska, kde sa nachádzajú aj Šahy.
Šesť historických období
Ako ďalej odborník hovorí, zaujímavosťou tejto časti mesta je, že sa tu postupne našli archeologické nálezy a objekty zo šiestich rôznych období histórie. Okrem už spomínanej staršej doby kamennej sa dochovali stopy aj po mladšej dobe kamennej, a to v podobe osady prvých poľnohospodárov. V rôznych regiónoch dnešného územia Slovenska sa usadili približne pred 7000 rokmi. „Tento rok sme pri výskume našli prvýkrát objekt,“ pridáva s tým, že „ľud kultúry s lineárnou keramikou mal typický spôsob výzdoby keramických nádob – v podobe čiar“.
V poradí tretím časovým horizontom preukázaným v Šahách je neskorá doba kamenná – tzv. badenská kultúra spred 5000 rokov. Nasleduje už spomínaná staršia doba bronzová, 4000 rokov dozadu.
Nálezy ďalšej historickej doby sa viažu k 17. storočiu. „Našla sa kostra človeka – muža z obdobia protitureckých vojen a tiež mince,“ opisuje historik a chronologicky sa ďalej prenáša až do roku 1944: „V čase druhej svetovej vojny tu bolo bojisko. Okrem rôznych druhov nábojov, ručných granátov, káblov z poľných telefónov tu boli odkryté aj zákopy a strelecké postavenia.“
Kto predbehol archeológov?
Archeológovia kopú v rôznych vrstvách a hĺbkach, a preto nečudo, že sa nálezy niekedy aj prelínajú.
V tejto súvislosti historik žartuje, že „prvými archeológmi v tejto lokalite boli vlastne ruskí vojaci.“ Keď si tu totiž počas vojny hĺbili zákopy, pravdepodobne ani netušili, že sa prekopali až do obilnicovej jamy badenskej kultúry. Ich strelecké stanovisko zabralo časť zásobovacej jamy na obilie starej 5000 rokov. Keď o približne 60 rokov neskôr miesto skúmali archeológovia, odkryli vedľa vojenského výkopu prastaré zásobovacie nádoby.
Osada stará 7000 rokov
Unikátom lokality v Šahách je, že sa tu podarilo odkryť všetky časti sídla hatvanskej kultúry zo staršej doby bronzovej: opevnenú časť – hradisko s priekopou opevnenia, neopevnenú časť – podhradie, a napokon tiež pohrebisko.
„Mali žiarové hroby. Spopolnené zvyšky tela nedávali ale do urny, vysypali ich vedľa nej. Do nádoby pribalili jedlo a pitie pre nebožtíka.“
A čo sa týka podhradia, našli v ňom jedinečnú dielňu, ktorá dokazovala, že recyklácia fungovala už tisícky rokov dozadu. „Pôsobil tu majster, ktorý recykloval staré hlinené črepiny z nádob. Vyrábal z nich prasleny na pradenie, a to tak, že črepy vylamoval do kotúčovitého tvaru, hrany obrusoval a nakoniec ich v strede prevŕtal,“ opísal. Dôkazom, že išlo o pravekú dielňu, sú črepy a množstvo obrobených kusov v rôznych fázach výroby, ktoré mal majster pripravené na ďalšie spracovanie.
Tri hrady? V minulosti áno!
Hoci majú Šahy bohatú minulosť a istý časť boli sídlom župy, hradom sa pochváliť nemôžu. Podľa T. Pálinkása ale nie vždy tomu tak bolo.
